Basnicky.sk

Si motýľ.
Krásny motýľ s krídlami dúhových farieb.
Neposedný. Prelietavý.
Lietaš si kam chceš...
Hoc občas si prisadneš.
Rozpínaš tie krásne krídla...
A ja na ne s obdivom hľadím.
Potom sa pozriem na miesta, kde sa kedysi nachádzali tie moje.

A opäť smútim.

A tak nastavím ruku.
Možno si sadneš.
Možno odletíš.
Ja ťa do siete nechcem chytiť.
Slobodu nekradnem.
A tak si občas sadneš, no väčšinou lietaš ku iným.
A ja verne čakám.

Stále.

Vždy...

Navždy...


Čakám, že si sadneš a už neuletíš.
Čakám, že ma nesklameš.
Ty si lietaš a ja bežím za tebou.
Bežím, no nechytám Ťa.
Len nechávam nastavenú ruku, aby si si mohol prípadne sadnúť.
Podávam Ti ruku, aby Ti bola v ťažkých chvíľach oporou.
Chcem Ťa chrániť pred dažďom, ktorý by Ti zmočil krídla.
A keď dážď pominie...
Môžeš si letieť ďalej.
Hoc najradšej by som Ťa mala vždy pri sebe.
Aby som sa mohla na Teba dívať.

Teda...
Hľadím na teba stále.
S tou láskou v očiach, ktorá skrašľuje...



No chcem...
Chcem sa Ťa dotknúť!
Stačí tak málo...
Natiahnúť ruku...
No bojím sa...
Že poškodím tú krásu.
A bojím sa...

Že mi uletíš, len čo si prisadneš...