Chodím okolo plota, prsty si on driem
ze ich mám už ani do bolesti neviem.
Už nechcem cítiť nič zo seba,
keď viem, že už navždy ostanem bez teba.
Ty si ma pri živote držala,
ty si sa so mnou vždy rada hrala.
Keď som bol menší láskou si ma odarúvala,
keby som chcel i srdce tvoje by si mi dala.
Ja teraz už len ľutujem,že som ti nikdy do ruky nedal kvet,
no Bohužial už to nemôžem chcieť.
Ja teraz ťažký dlh splácam,
vždy od teba so smutnou tvárou sa vraciam.
Som veľmi smutný keď idem s kvetmi k tebe,
či idem ráno,večer a či poobede.
Takto k tebe chodím deň čo deň,
vždy so slzami odchádzam len.
No, že sa ešte stretneme to určite viem.
Každý deň ruka chcveje sa mi a do očí slzy tlačia,
keď s kvetmi na tvoj hrob sa vraciam.
Pre teba MAMA.
Dátum vloženia 30. 5. 2007 23:02Marsel 
Ťarcha dlhu.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2098
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
