Basnicky.sk

Život mi dovolil roztiahnuť krídla,
Krátke okamihy som šťastie za ruku viedla.
Spomienky na ŇU v každej bunke sú...
Mali sme lásku, no ešte bosú.
Bosou nohou a nesmelo začala svoju púť,
No nepriazni osudu nestihla uniknúť.
Už nepozerám na nebo krutých bohov,
Tých bezcitných zlodejov snov,
Ktorí pre svoje potešenie vymysleli smrť a umieranie.
Teraz vybrali si mňa a moju cestu,
Teraz už bez lásky, smútku robím nevestu...
Zobrali mi všetko, nechali ma v tichu,
Tak bezbrannú, slepú a hluchú...
A tak volám na temnotu: „Priviň ma k sebe!
Tam na konci je cesta, čo vedie k Tebe!“