Basnicky.sk

Tak nadherna a tak zranitelna.Tvrda a krehka zaroven.Anjel s diablom sa striedali...Mala krasne rysave vlasky,pery tak neskutocne,oci tak neuveritelne velke s krasne sytou zelenou farbou a meno mala tak krasne jednoduche-JANKA... ,,Ahoj" prihovorila sa mi v skole v jedalni...ja som bol maturant a ona druhacka... ,,Smiem si prisadnut?" ... v tej chvili som na nu ani nepozrel len som kyvol rukou,lebo som sa ponahlal na hodinu...mala jednoduche otazky na ktore sa tazko odpovedalo...spytalo sa ma: ,,Co je to stastie?kde ho najst?" ... vtedy som na nu pozrel a povedal som jej,ze stastie sa nehlada ze pride samo a zodvihol som sa a siel na hodinu...ani som jej nepozdravil,sedela tam sama,no mna to nejak netrapilo.Mali sme koncert v jednom podniku,bola tam vacsina kamosov-MATURANTOV a prisla tam aj ona s kamoskami,ale ja som si to nevsimal,lebo som bol zaujaty do hudby.Stal som pri bare s kamosmi a popijali sme si pivko pri reciach,typickych chlapcenskych.V tom sa vedla mna objavila ona a tenkym neprenikavym hlaskom povedalo:,,Mohla by som poprosit 4 velke piva?" ,otocil som sa na nu a spytal som sa jej,,My sa nahodou nepozname?"...ona mi odvetila,,Poznat sa nepozname,ja som Jana" a podavajuc ruku na mna sa usmiala.V tom presiel po mne divny chlad a pri tom bolo horuco.Podal som jej ruku ,,Ahoj ja som Vilo" a usmial som sa...ona si vzala piva a isla prec.V ten vecer som ju uz nevidel.Stretavali sme sa v skole na chodbach,obcas aj na obede.Presli asi 4 mesiace a my sme boli spolu.Bol som tak stastny a v zapati tak nespokojny.Boli sme spolu asi 3 mesiace,mal som mesiac pred maturou.Bol som stale s nou,stale sme si volali,mal som ju rad aj som jej to povedal.No raz som siel len s kamosmi von,jej som sa ani neozval ani som jej nedvihal mobil,prosto nereagoval som na nu...S kamosmi bolo super,ako stale.V tom sa objavila ona vo dverach podniku a kyvla na mna.Prisla ku mne a len mi posepkala aby som siel von.Ja som sa postavil a podal som ruky kamosom...Vysiel som von a ona sedela na hombalke,nesadol som si k nej,len som stal so zalozenymi rukami.Pozrela tak prekrasne na mna,s tymi velkymi ocami,no ja som sa ani nepohol,nevnimal som ju.Povedal som jej iba ,,Prepac mi Jani,ale uz necitim k tebe to co som citil,nie je to tvoja vina,lenze nema to dalej zmysel" dal som jej pusu na celo a odisiel som.Ona tam sama,tak zranitelna ostala sediet a nezmohla sa ani na slovicko.Stal som pred barom a videl,ze ona tam stale sedi a place,velmi plakala,kamosky boli okolo nej a obcas bola aj sama...Pozeral som na nu,hoc ma to bolelo,ze som jej ublizil,nesiel som za nou.Zacalo prsat a ona tam stale sedela,bola uz cela premocena...Kvapky dazda jej splyvali so slzami,ktore jej stekali z premocenych vlasov do tvare.Stale plakala a ja som sa uz nemohol na to divat,nie neisiel som za nou,siel som dnu na pivo.Ked som odchadzal ona tam uz nebola.Rano som si spomenul na vsetko,ako som jej ublizil,ako mi s nou bolo dobre,ze zivot s nou bol ovela krajsi...V tom ma napadla otazka ,,Tak preco si jej povedal,ze ju nemas rad?!" ,tato otazka mi vyrila v hlave.Vzal som mobil a napisal som jej sms aby sme sa stretli.Prisiel som tam,no ona tam neprisla,volal som jej,no nedvihala.Pokusal som sa o to aspon tyzden,no nereagovala a v skole som ju nestretaval...siel som aj za nou do treidy no nebola v skole.Nevedel som co sa deje...Siel som za nou domov a otvorila mi jej mamka... ,,Dobry den,je Janka doma?" ... ona len pozrela na mna a rozplakala sa.Nechapal som... ,,Teta co sa deje?,je nieco s Jankou?" ona sa len viac rozplakala a usla do izby,prisiel Jankin otec: ,,Pod dnu Vilo,musi sa porozpravat" v tom presiel po mne hnusny pocit..Sadol som si.Jankin otec zacal rozpravat: ,,Vies ako si jej ublizil v piatok ked si to s nou skoncil,ja to ti nevycitam,ved ste mlady,len viem,ze celu noc koli tomu plakala,ani oka nezezmurila.No ty si sa asi spamatal a napisal si jej sms aby ste sa stretli,v tom Janka prisla za mnou a prosila o radu ci ma,alebo nema ist,povedal som jej,ak ta ma rada nech to skusi,ze mozno to lutujes,ona sa obliekla a vyrazila,bola prec pol hodiny a myslel som si,ze uz ste spolu,ked v tom zazvonil telefon a ozval sa zensky hlas,ze ci som Jankin otec,povedali mi,ze Janku zrazilo auto cestou k Obchodnemu Domu kde ste sa mali strenut a ze na mieste bola mrtva" ... nemohol som uverit vlastnym usiam skrykol som ,,Nieee to nie je pravda" a so slzami v ociach som utiekol...Siel som na cintorin a videl som cerstvy hrob,siel som k nemu,no ked som videl to meno na krizi spadol som na kolena a zacal som plakat,ano plakal som ako male dieta ktoremu vezmu hracku,este horsie...Zamyslel som sa...Keby som to snou v piatok neskoncil nemuseli by sme sa stretnut aby som jej to vysvetlil a ju by nezrazilo auto...Zacal som este viac plakat,nemohol som prestat...Ved ju uz nikdy neuvidim,neuvidim jej oci,ktore tak nevinne pozeraju po okoli,nebudem uz nikdy citit jej dych,jej pery,nebudem uz pocut jej nezny hlasok,nedotknem sa uz nikdy viac jej nadhernych vlasov,uz nikdy ma nevezme za ruku,nebude ma uz viac tak hladit ako to ona vedela...uz nikdy!!! ... ked som si stale spomenul,ze ju uz neuvidim,bolelo ma to a este ma to aj boli,neviem sa s tym zmierit...Jani ja Ta milujem a strasne moc mi tu chybas