katis
Pad
Na utese nad vlnami stojim tu tak, a nszim sa vzlietnut sta vtak.Roztiahnem kridla a zrazu letim.Letim ta v dialky nezname, v dialky nepoznane.A zrazu letim a je to tak krasne.No naraz vystrel zaznel v dialke, je tma.Ja nic nevidim, nic nevnimam, iba tu tmu, hrozivu a tak tichu.Je to tak strasne padam do hlbky, do tej strasnej tmy.Naraz nic, uz nepadam, konecne je koniec, citim sa taka slaba.Pocujem tu hrozne vykriky, kvilenie a plac.Je to tu strasne, zoziera ma to, uz dalej nevladzem.Myslim ze sa tu idem zblaznit, zosaliet.Tie vykriky z tmy ma tak zranuju, ked zacujem jeden vykrik je to tak bolestive, akoby mi niekto bodol noz do srdca.Take bolestive a tak presne.Ja uz nemozem, nemozem dychat, mysliet, nemozem zit.Uz nemozem, uz nevladzem, ja uz to nezvladnem...
Dátum vloženia 25. 5. 2005 15:34Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2521
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- clarion
Problemy su na to aby sa riesili, tak sa pekne postav, otvor oci, stuple von z usi,
a sup sup do toho
19. 6. 2005 19:19