Basnicky.sk

Prichádzaš doň deň čo deň,
bodaj by ho zobrala povodeň,
všade čierny prach,
počuť krik a strach.

Jeho chodbami bľúdiš,
dvere otvoriť sa bojíš,
čo sa za nimi deje,
si nikto vidieť nepraje.

Nenájdeš tam pokoj,
iba nekončiaci boj,
o Tvoju slobodu,
za česť rodu.

Si v ňom uväznená,
Tvoja duša spriaznená,
sa Ťa snaží dostať von,
kým nezazvoní osudný zvon.

Túto ťažkú úlohu splním,
z jeho zovretia Ťa vyslobodím,
pošlem Ťa na cestu s menom slasť,
si môjho života súčasť.