Basnicky.sk

Skladám poctu....
Ale vymyslenej tvári.
No tak, žiadne výčitky,
tie mi moc nepomôžu.

Rozmýšľam, či má niečo zmysel.
Snáď mám ešte bojovať?
Aj tak raz budem umierať.
Budem stáť nad priepasťou pekiel

Vo vzduchu cítiť priveľa trápení.
A tak len sedím a čakám.
A dúfam...
že všetko zhorí.

Chcem cítiť niečo... ako kontakt
Hej, chcem mať kontakt s mojim bytím.
Možno tak budem cítiť domov,
v ktorom žijem iným životom

Čítam verše starých básnikov,
ich ruky v prach sú premenené.
Pretože tak mi bolo povedané...
Schválne, koľko by zvládli mojich životov?

Nechcem stáť niekde zastrčená,
s poradovým číslom desať.
Myslím,viem... je čas odísť,
ostanem tak neodhalená...