Basnicky.sk

Rijana  Zobraziť/skryť lištu autora

Renny

Akási osamelá postava kráčala po chodníku. Mala na sebe dlhý, čierny plášť, čierne tenisky zmáčané ako vodou tak aj krvou a tvár mala zahalenú dlhou a čiernou kapucňou. Na prvý pohľad by ste spoznali, že je to žena. V ruke sa jej skvela dýka od krvi a habit mala zmáčaný dažďom. Na plášť jej dopadali veľké kvapky a tiež bol premočený. V druhej ruke mala prútik a pomaly kráčala smerom k jednému z domov. Na druhej strane chodníka bola úzka cestička, ktorou za hodinu prešlo jediné auto. Táto ulica, inak nazvaná Angeliho ulica, bola miestom každého tuláka a prašivého besného psa, ktorého nikto nestráži. Na každom rohu ulice ste mohli naraziť na zlodeja, či dokonca na niečo horšie. Ale ako sa zdalo, táto žena – či už dievča alebo dospievajúca – nemala strach ani z jedného, ani z druhého. Pomaly kráčala ďalej a spod kapucne jej nebolo vidieť do tváre. Prešla zopár metrov a zastala pred jednou bránou. Zastala na mieste, ani sa nehla. O chvíľu sa dvere zo zavŕzganím sami otvorili, očividne na diaľkové ovládanie. Postava vošla dnu a prvý raz si stiahla kapucňu, ktorá odhalila jej bledú, krásnu pleť a čierne, nevraživé oči. Bolo to iba dievča, sotva 17 ročné. Čierne vlasy sa jej na chvíľu rozviali, ale napokon padli späť na plecia a na chrbát. Dlhé vlasy boli za pár sekúnd mokré od prudkého dažďa, no dievča si z toho nič nerobilo. Prešlo k dverám a zaklopalo. Otvorili sa a dnu stál mladík a za ním akési ďalšie postavy. Malé dievčatko zízajúce z druhého konca ulice pozeralo cez okno a pomedzi kvapky dažďa sa snažila rozoznať, čo tam tí všetci robia. Dievča, ktoré vchádzalo do tohto domu sa zastavilo ako prikované a cúvlo. Keď zbadalo ďalších pár mužov za mladíkom a jeho bledú strhanú tvár, pokrútila hlavou. Akýsi chlapík schmatol mladíka za ruku a vtiahol ho dnu. Zaujal miesto, kde bol pred tým mladík. Zaškeril sa na dievča a natiahol sa k jej ruke. Dievča znova cúvlo a vtedy ju chlapík silno stisol za ruku a vtiahol ju dnu. Zabuchol dvere a malé dievčatko v okne videlo, ako mladé dievča vzal do náručia druhý chlapík a nemienil ju pustiť. Toto všetko dievčatko povedalo mame a tá jej uverila. Znova sa zadívali do okna... Ale čo sa dialo zatiaľ vnútri?
Akonáhle vtiahli dievča do domu, vzal si ju do náručia ďalší silný chlapík a zvieral ju ako v kliešťoch. Dievča skríklo od bolesti. Stiahli jej plášť a spod neho jej vytŕčali veľké, čierne krídla. Dýka od krvi jej spadla na zem a mladík sa len prizeral, čo jej idú robiť. Napokon aj jeho aj ju hodili na pohovku a všetci vytasili prútiky ako meče a mierili na nich. Prvý krát niekto prehovoril, okrem vykríknutia dievčaťa. „Čo robí sotva sedemnásť ročné dievča na ulici?“ pobavene sa spýtal veľký, tučný, očividne vedúci skupiny a hľadel spod hustej hrivy na dievča. No to sa len chladne uškrnulo a opätovalo jeho pohľad. Odpovedala proti otázkou „A čo taký divný, tlstý a drsný chlapík robí v noci v takejto diere, v ktorej žijú jeho predkovia, divé, besné a prašivé psy?“ Pobavene hľadela na jeho tvár, ktorá sa d zúrivosti stiahla. Pozrel znova ňu, tentoraz tvrdšie a zasyčal „Ako sa voláš!“ Chladne sa usmiala a zašepkala „Renny!“ Muž sa zarazil a pozrel na druhov. Potom sa zasmial, ale nebol to obyčajný smiech. Bol to smiech, ktorý si vyslúžil asi to, že Renny sa postavili vlasy na hlave dupkom. Celý dom sa mohol otriasať, keby nemal pevné základy. Muž sa upokojil a pozrel na Renny. „Takže Renny. Nemôžem tomu uveriť. Konečne som našiel tú, čo zničí život všetkým odporcom svetla. Teda smrťožrútom“ Renny ho nechápala. O ničom takom nevedela. Potom sa muži pozreli na jej tenisky premočené dažďom a s výraznými stopami po krvi. A potom zase na jej dýku, ktorá bola od krvi. „Čo si s týmto tu...“ Vzal dýku do ruky a ukázal jej ju „... Robila?“ Renny pozrela na dýku a potom na muža „Cestou sem som zabila jedného psa, jedného zlodeja a naštvalo ma zopár ľudí. Pred tým“ zvážila, čo ešte k tomu dodá. „Temné víly sú dosť prchké. Ako ja, napríklad.“ zaškerila sa a chladne pozrela na muža. Úsmev jej zmizol z tváre a postavila sa. Nahla sa k jeho tvári, pri čom mu stále pozerala chladne svojimi čiernymi očami do jeho. „Očakávam tri odpovede na moje otázky. Smiem začať?“ spýtala sa a muž bez slova prikývol, pretože z nej, hoci je to len dievča, cítil toľký chlad, temnotu a nenávisť, že jej nedokázal odolať. Renny sa usmiala a pozrela na ostatných mužov. „Moja prvá otázka. Kto ste všetci?“ a pri tom mávla na asi štyroch chlapíkov, ktorý stáli na svojich miestach ako bodyguardi pri hviezde. „Ja som Alexis.“ Chcel jej podať ruku, no ona stála zaťato a mlčky hľadela na mužov „On je Andrew, tamten zas Alek, Assir, Acmoore. “ Renny sa pobavene usmiala na muža „A to ste všetci na A? hm.. Moja druhá otázka.“ Pritom na nich pozrela pevne, odhodlane a nahnevane. „Kto ste! Nechcem mená.“ zasyčala „Sme odporcovia svetla. Smrťožrúti. “ Povedal potichu Alexis a pozrel na mladíka, ktorý sedel potichu „Teraz mám ja jednu otázku. Ako sa volá on?“ Renny ho však uzemnila zdvihnutím ruky a pozrela na neho potichu „Moja tretia otázka. Prečo ste nás zajali a čo s nami urobíte?“ spýtala sa dokopy dve otázky, lebo tie gorily vyzerali dosť hlúpo. A to sa aj potvrdilo. „Tvoja tretia odpoveď na otázku je asi taká. Zajali sme TEBA a nie jeho!“ ukázal na mladíka „On nám len dal typ, kam a kedy prídeš“ zasmial sa Alexis a pozrel znova na Renny „A s tebou spravíme asi toto: Máme ťa vziať buď mŕtvu alebo omráčenú k nášmu pánovi“ Uškrnul sa ako tupý a uklonil sa jej. „A ja mám jednu odpoveď. On sa volá tiež Acmoore“ pozrela pri tom na mladíka. A potom zase na Alexisa. „Ach mimochodom. Ak ma chcete priviesť k vášmu pánovi. To si ma najprv musíte chytiť “ žmurkla na Alexisa a rozbehla sa pomedzi stoly, stoličky a izby ku schodom. Okamžite sa za ňou všetci vrhli a Renny sa medzi tým stratila. Kým všetci vybehli po schodoch na poschodie, Renny bola ukrytá v tmavej kutici, kam si Acmoore schovával nepotrebné veci. Bolo tam tesno, ale neprekážalo jej to. Nehýbala sa a stála úplne potichu. Počula, ako ťažké a knísavé kroky prebehli popri kutici, kde sa skrývala. Opatrne vystrčila hlavu spoza dverí a začula tlmené kričanie, kdesi vzadu v dome. Rýchlo sa rozbehla na opačnú stranu a zišla potichu po schodoch. Nad posledným schodom zastala a pozrela sa cez zábradlie dolu. Začula ťažké dýchanie a následne krik „Pane! Nenašli sme ju!“ Alexis rozzúrene vykríkol a pozrel presne na miesto, kde mala byť Renny. „MUSÍ TU PREDSA BYŤ “ zvreskol a sám sa rozbehol ku schodom. Renny neváhala a zašla za roh. „Dočerta“ zasyčala a keď videla, že Alexis prebehol tesne popri nej, vydýchla si. Zliezla po schodoch a pozrela na dve gorily, ktoré stáli pri Acmoorovi. „Toto nebude problém..“ pomaly chytila svoj prútik a zasyčala na Andrewa. „Petrificus Totalus!“ Zasmiala sa, ako Andrew padal na zem. Ako keby vrece hnoja. A šiel na rad Assir. Tiež na neho použila Petrificus. Znova sa zasmiala. Pozrela na Acmoora a zakývala mu. Prešla k dverám, otvorila ich, vzala si plášť a zavrela za sebou. Počula ťarbavé kroky, rýchle a intenzívne, ktoré mierili k dverám. Renny neváhala. Rýchlo si natiahla plášť a rozbehla sa preč. Počula výkrik a tesne ju minulo jedno zaklínadlo, ktoré v zemi spravilo kráter. A tesne pred ňou. Zabehla za roh a pozerala na obe strany ulice. Zbadala v okne dievčatko aj s mamou. Zakývala im, aby sa schovali. A ihneď to urobili. Keď znova letelo zaklínadlo, šlo ďalej od nej, ale do toho domu. Keď počula, že sa Alexis stiahol do domu, rozbehla sa k dverám, kde videla dievča aj s mamkou. Rýchlo zaklopala a utierala si tvár od dažďa, ktorý bol ešte hustejší, ako pred tým. Otvorila mama dievčatka. Renny na ňu pozrela svojimi čiernymi očami „Pani, prosím vás. Smiem vojsť dnu?“ spýtala sa potichu a naliehavo. Matka sa nevypytovala a vpustila ju dnu. „Ďakujem“ zašepkala Renny a vošla rýchlo dnu. Prešla rovno k oknu tesne pri dverách a vyzrela von. Začula, ako Alexis kričí a nadáva. Nakoniec sa rozčapili dvere na dome oproti. Vyšiel z nich Alexis, Acmoore, Andrew a Alek. Assir ostal dnu. Asi pre prípad, žeby sa Renny vrátila. Alexis mieril k domu, kde sa práve Renny ukrývala. Acmoore a Andrew o dva domy ďalej. Každý na inú stranu. Alexis prešiel cez cestu a v ruke držal prútik a na tvári sa mu usadil vražedný pohľad a nepríjemný úsmev. Rýchlo prešla k pani, ktorá ju vpustila dnu a zašepkala jej „Povedzte im, že dcéra už spí. Čo chcú. Keď sa budú pýtať na mňa povedzte nepríjemne, že tu nie som a nikoho ste nevidela...“ Žena prikývla a prešla k dverám. Vtedy Alexis zaklopal a žena rozčapila dvere na miestnosti. Pozrela sa na muža nepríjemne a hnusne. „Čo chcete! Moja dcéra už spí!“ ako Renny predpokladala, pýtal sa na ňu. Renny stála v obývacej izbe pri stene a počúvala. Keď žena povedala nepríjemným chladným tónom, že nikoho nevidela a žiadne dievča menom Renny nepozná, Alexis sa otočil a odišiel. Zakričal na svojich pätolizačov, že už nikoho nenájdu. Vraj zdrhla. A keď žena zavrela dvere, začalo sa všetko odznova...
Renny vyšla od ženy z domu a v ruke znova držala dýku a tentoraz aj prútik. Čierne tenisky mala znova od krvi a čierny plášť jej namokol takmer hneď. Celý plášť jej lemovali fľaky krvi a čas nemilosrdne na ňu tlačil. Renny potichu prešla k dverám domu a vražedné úmysly jej nedali, aby nezaklopala. Otvoril Alexis. Reny nečakala na lepšiu chvíľu a zahnala sa dýkou. Zasiahla ho tesne do brucha. Vnorila dýku tesnejšie do jeho brucha až po rukoväť. Po ruke jej stekala jeho krv a druhou rukou mu držala ústa. Prešiel k nim Acmoore. „Alexis, kto tam je?“ spýtal sa priblbým tónom, presne sediac na neho. „Alexis je akosi zranený“ zasyčala Renny a vytiahla dýku od krvi z jeho brucha „A teraz nasleduješ ty!“ Renny hodila Alexisa na zem a vrhla sa na Acmoora „Odvolaj svojich priateľov a nechám ťa nažive.“ zašepkala mu do ucha. Sedemnásťročné decko by toto nedokázalo. Ale Renny bola iný teenager, ako je o nich známe. Bola aj vychovávaná inak. A takto to pokračovalo ďalej. Keď Acmoore neposlúchol, ujal sa slova Assir „Renny, prosím ťa. Nebuď hlúpa a polož to. My ťa nechceme zabiť“ povedal, pravdepodobne pravdivo. „Assir, nie. Pozri sa, čo sa stalo Alexisovi. Ja zabijem aj ostatných, ak mi nedáte pokoj!! a ak ma chcete zobrať svojmu milovanému pánovi...“ popri tom držala Acmoora okolo pásu a jednu ruku mala pritisnutú aj s dýkou pod jeho krkom. „...Tak ma jedine musíte donútiť! Ak vás mám zničiť ja, tak prečo ma konečne nenecháte?! Zničím vás. No a čo?!“ Assir sa pobavene usmial, keď ju takto videl. „Ty nič nechápeš... Renny ty nás máš zničiť, lebo ti to ktosi nakáže. Ale sama o tom nevieš. Poslúchni nás. A polož to! Vezmeme ťa k nášmu pánovi, ak budeš rozumná.“ Renny chvíľu uvažovala a potom pustila Acmoora a prešla k Alexisovi, ktorý bol v bezvedomí a strácal kopu krvi. Kľakla si k nemu a priložila mu obe dlane na ranu, kde mu ju spôsobila. Zavrela oči a sústredila sa na to, čo chcela urobiť. Assir len tak-tak nepodľahol výkriku, keď prešla k Alexisovi. Acmoore ho zadržal a odbil ho mávnutím ruky. Alexis zatiaľ v mukách a bezvedomí umieral. Keď spod Renniných dlaní vyšla čierna žiara, Assir zhrozene vydýchol. Acmoore sa len prizeral, ako keby ho mlynčekom klepli po hlave. Keď Renny zacítila, že sa rana zahojila, vzala prútik a zlevitovala bezvedomého Alexisa na pohovku v strede izby. „Bude v poriadku“ Skleslo povedala a sadla si na zem. Vyčerpaná od liečenia pozerala na dlážku. Podišiel k nej Assir a vzal ju pod pazuchy. Postavil ju a pozrel na Acmoora. „Andrew a ja vezmeme Renny k pánovi. Dostaň odtiaľto nejak Alexisa.“ povedal Acmoorovi a on prikývol. Andrew podišiel k Renny a k Assirovi, pričom na neho sprisahanecky pozrel. Assir prikývol a smutne pozrel na Renny. Renny si nič nevšimla. Andrew a Assir ju zdvihli a vzali pred dom. Aj s ňou sa odmiestnili. Zjavili sa pred neveľkým chrámom, celým čiernym a zamaskovaným pred ostatným svetom. Vošli s ňou dnu a za nimi vošiel aj Acmoore s Alexisom. Zastali pred veľkými dverami a Renny po prvý krát vzhliadla na Andrewa a na Assira. „Čo sa to.. Vy ste mi klamali. Vy...“Vtedy jej Assir zavrel ústa a vošiel s ňou aj s Andrewom dnu. „Je neskoro, Renny“ zašepkal a pozrel jej pri tom do očí. Pred nimi sa zjavil veľký robustný chlap. Nebol to temný pán. Bol to ktosi úplne iný. V ruke držal dýku a jednu podal aj Renny „A teraz je tu lekcia, ktorá sa končí smrťou jedného z nás. Ty alebo ja. Bráň sa..“ zasyčal ten hnusný chlap a hneď zaútočil, Renny sa nestihla kryť a zasiahol ju do ramena. Renny zasyčala od bolesti. Zistila, že je to démon. Vyčerpaná od liečenia sa nemohla brániť. Nemá síl. A to je jej koniec. Zaútočila s posledných síl, ale nie dostatočne. Padla na kolená a v hrudi, tesne pod miestom, kde má byť srdce, mala dýku. Z toho miesta sa jej vyvalila krv a amulet na krku jej praskol. Začula šepot taja, ktorý ju toľko prenasledoval. Začula len „...Koniec, Renny.“ A viac medzi živými nebola...
Dátum vloženia 21. 5. 2007 10:44
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2437
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre