Basnicky.sk

S jazerom splývam
a na jazere som sám sebe pán.
Na brehu sa v lúčoch slnka kúpem
som znova iba sám...

Na jazyku mám otázok veľké množstvo.
No kto mi ich zodpovie?
Možno ty, možno ja možno.

Obaja sme slabí
a v rukách máme svoj osud.
Tak sa chyťme za ruky
a snažme sa k nemu presunúť.

Keď sme sa dostali tak ďaleko.
Nemáme mapu.
Nevieme,
kadiaľ sa máme ďalej presunúť.

Z toho najlepšieho som sa dostal sám.
No teraz aj teba v rukách mám.
Preto sa snažím neúprosný pohľad
plný citu odvrátiť...

Počujem len slovko,
čo mi vravíš v spánku.
Počujem len tvoje srdce,
keď spíme obaja vedľa seba.

No teraz pre zmenu nepočujem nič.
Iba cítim tvoje dlane
a moje studené pery.
A na chrbte bič...