Basnicky.sk

Bol krasny slnecny den, ked sa Tira vybrala hladat svojho kamarata Matta, aby si s nim mohla pokecat, ako za cias, ked este mali vela volneho casu a mohli sa aj vonku stretavat. Ked boli mladsi, chodili do skol v rovnakom meste, skola sa im koncila asi okolo 14-tej sa tak sa poobede vzdy mohli stretnut.
Ale ked dospeli, kazdy z nich siel “svojou” cestou. On odisiel do Prahy studovat, no ona ostala v ich rodnom meste. Ked sa lucili, slubili si, ze vzdy ked bude Matt v meste, tak sa stretnu… Ale slub a realita boli ine… On si tam nasiel priatelov, Tira tiez. Raz ked sa Tira vybrala na Valentinsku diskoteku s priatelom do ich oblubeneho klubu, tak stale mala pocit, ze sa na nu niekto pozera… rozhliadla sa po bare, oci sa im stretli a zrazu si uvedomila, ze sa pozera do jeho nebesky modrych oci… Bol to Matt… Privitali sa a zacali spolu tancovat, bolo im krasne. V spolocnom naruci sa citili skvelo. Pretancovali skoro pol noci a ani si neuvedomili ako. Ked sa ale Tira rozhodla ist domov, rozlucila sa s Mattom, objala ho, on jej dal pusu na lice a naposledy si pozreli do oci. V tej chvili este netusili, ze ten tanec, objatie, bozk a pohlady boli v ich zivote posledne.
Ked raz Tira potrebovala od neho pomoc, akoby “stastnou nahodou” stretla sa jeho sesternicou, s ktorou sa uz dlhsie poznali. S usmevom si vymenili zdvorilostne frazy, Tira sa spytala na jeho telefonne cislo, ked zrazu v jej ociach uvidela absolutne prekvapenie a bolest. V tej chvili Tira nic nechapala. Ked v tom ako blesk z jasneho neba prisla od nej odpoved, “Ty to nevies? Ved Matt pred mesiacom tragicky zahynul pri autonehode… Ach Tira, je mi to strasne luto. Asi sa citis ted hrozne” Tira sa nezmohla na nic ine len “to ano, prepac, ale musim ist”. Ked vysla z bloku uplne omracena, este stale nic nechapala. Sla sa prejst po sidlisku, ked tu zrazu sa len oprela o kmen stromu, zosuchla sa na zem a slzy sa jej spustili po tvari, ze nevidela nic a nikoho okolo seba. Citila na sebe divne pohlady ludi, ale nebola schopna vstat, utriet slzy a ist povedzme domov. Matt pre nu strasne moc znamenal, bol to jej priatel, na ktoreho sa mohla obratit kedykolvek s prosbou o pomoc, radu, objatie ci len o vypocutie. Ked sa k nej prihovoril nejaky chalan, zdvihol ju zo zeme, spytal sa ci je v poriadku a ked ona odpovedala, ze uz bude, odisiel. Skusila vytocit priatelove cislo a zavolala mu tu strasnu spravu, ze jej super priatel zomrel. Nemohla prestat plakat, vzlykat, priatel jej skoro nerozumel. Ked sa jej spytal, kde sa nachadza, pre slzy ani na nazov ulice nevidela. Priatel ju chlacholil, ale nijako to nepomahalo. Ked ten nazov precitala, tak jej povedal, ze tam byva ich spolocny priatel, nech tam zbehne, aby teraz nebola sama. On bol bohuzial v praci a nemohol sa k nej nijako dostat. Tak ona ho cela zufala posluchla. Ked znami otvoril dvere, ona sa mu len bezmocne hodila do narucia strucne mu vyrozpravala pomedzi slzy co sa odohralo. Ze jej priatel Matt zomrel pri autonehode, ze je mesiac uz mrtvy a ona sa to len ted dozvedela… Ze ani na pohrebe nebola, ani nevie kde lezi, co presne sa stalo… Ten znami ostal uplne vyvedeny z miery, nic take neocakaval, ale poskytol jej pomocnu ruku… Tira ani dodnes nevie ako sa dostala domov, ci ju ten znamy odpravedil, alebo dosla sama… to nik nevie. Ani ona sama. Kedze jej rodicia Matta poznali, ked im oznamila tu hrooznu novinu ostali uplne sokovany a nezmohli sa ani na to, aby jej povedali mile slovo. Aj oni boli prekvapeni. Ked ale videli aka je Tira utrapena a nechape ani vsetky suvislosti, samozrejme sa jej snazili aj oni pomoct a povzbudit. V tom dosiel domov jej priatel, ona ho so slzami v ociach privitala, hodila sa mu do narucia a plakala ako male dieta. Nik ju nevedel upokojit, ani priatel, ani rodina. Stale sa len pytala, ze preco zomrel, preco musel prave on? Bol to mlady chalan, krasny tvarou, telom a hlavne dusou. Jeho srdce dosahovalo velkost Ameriky. Ked sa clovek pozrel do jeho krasne azurovo modrych oci, pochopil jeho laskavost, lasku a priatelstvo. Kto poznal Matta, mal vedla seba anjela. A nie len dusou, ale aj tvarickou. Bol to krasny kuceravy blondacik, na ktoreho bola radost sa len pozriet. Kde sa Tira pozrela, vsade sa jej vynarali spomienky. Spomienky na neho, na chvile stravene s nim, ako sa santili vonku, kolko kilometrov spolu nachodili, vyrozpravali si vzdy vsetko. Nadovsetko si doverovali. Tira nechapala co sa deje. Bolo jej nesmierne luto, ze ked sa to uz muselo stat, ze preco sa s nim nemohla rozlucit, ze preco jej nik nedal o jeho smrti vediet, co sa stalo, kde lezi pochovany….Kedze boli z rovnakeho mesta, tak Tira predpokladala, ze lezi len niekde tu. Prehladala vsetky cintoriny v ich meste, no marne. Nevedela ho najst. Bola uz zufala. Kde len je ten Matt pochovany? Tak sa rozhodla, ze na tieto svoje otazky pojde hladat odpovede k Mattovej sesternici. Ked k nej dosla, padli si do narucia kazdej bolo jasne, ze Matt bol dolezity pre kazdu z nich. Odpovede na svoje otazky sa dozvedela. Ale uprimne povedane, boli dost krute. Dozvedela sa, ze boli na ceste k svojej babke, ktoru uz dlho nevideli. Ked vravim, ze boli, myslim tym Matta a jeho zlatych rodicov. Cesta k jeho starej mame je velmi klukata a nepriehladna. Okolo cesty su len polia, na ktory polnohospodari nieco pestuju. V jednej nepriehladnej zakrute sa na ich auto vyrutil kombaj s rotujucimi listami vpredu. Ale ako nevidel on ich, ani oni jeho nevideli. Kombajn spravil z auta kabriolet a jeho rodicia boli na mieste zahynuli. Kedze Matt bol mlady chalan, mal silny organizmus a bol velky bojovnik, ked dorazila sanitka este zil. Bol ale v kome. Po 4 dnoch komy a bojovania o svoj zivot na ARE, Matt dobojoval a jeho zivot navzdy vyhasol. Bol to tuhy boj, ako Matt, tak aj lekari sa snazili, aby prezil. Ked sa Tira rozpravala so svojim znamym z ARA, dozvedela sa, ze je nakoniec lepsie, ze zomrel, lebo by z neho ostala len ziva mrtvola. Ked to Tira pocula, strasne zacala opat plakat, kricat na znameho, ze ako si to dovoluje povedat, ale s odstupom casu sama uznala, ze mal pravdu. Bola by to len telesna schranka bez duse, bez usmevu, oci, udrziavana umelo. Tira dodnes veri, ze je mu hore, medzi anjelmi lepsie. Tira sa dozvedela, ze kde je Matt pochovany a rozhodla sa ist polozit veniec na jeho hrob, aspon takto sa s nim rozlucit. Jej priatel jej slubil, ze ju bude podporovat a ze tam s nou pojde. Jej mama je urobila kraasny veniec pre neho. Tak teda na aute, so zmiesanymi pocitmi sa Tira aj s priatelom vybrali hladat cintorin do dalekej dediny kde lezal aj so svojimi rodicmi pochovany. Cestou mala Tira strasne pocity, priatelovi povedala hned ked sadla do auta, ze musi ist velmi pomaly. Kedze on ju chapal tak to aj tak spravil. Siel pomaly, ale Tira to uz nevnimala. Nevidela nic, a nic ani nepocula. Rozmyslala len o nom. Kde sa to vobec stalo, preco? Preco prave jeho mlady zivot musel vyhasnut. Ked tam dorazili, hladali na cintorine pomerne cerstvy hrob. A aj ho nasli. So slzami v ociach Tira polozila veniec na kopu dalsich vencov a smutocnych kytic a s placom poziadala priatela, ze aby ju pockal v aute, ze chce byt s nim sama. Ked sa vratil do auta, ona sa pustila na kolena na zem, do toho blata co tam bolo a pustila obrovsky plac. Zacala sa spytovat, ze preco ju upustil, preco neostal s nou, dozadovala sa odpovede… Ta ona nedosla, Matt jej neodpovedal. Zrazu si Tira len uvedomila, ze vonku hrozne prsi a priatel uz je pri nej a vravi jej, aby sla do auta. No ona nechcela. Nechcela ho opustit, odist bez neho. Tak ju priatel doslova odniesol na rukach, celu mokru od dazda a slz. Opat netusi ako dosla domov, len si pamata to, ze lezala v posteli a priatel jej vravel, ze Matt ostal urcite jej straznym anjelom a ze vsetko bude v poriadku. Ona sa len schulila do jeho narucia a tisko plakala a so slzami na licach zaspala.
Velmi tazko sa s jeho stratou vyrovnavala. Casto na neho myslieva, skoro denne za neho zapali sviecku, aby vedel, ze na neho mysli. Bolo takze sa s tym vsetkym vyrovnat. Hlavne s pocitom, ze sa s nim nestihla rozlucit. Ale ona je s nim vlastne stale. Ked ma trable stale sa obrati tvar k nebu a poziada ho o pomoc, o ochranu. A kolkokrat sa stalo, ze pocitila akoby jeho objatie a jeho silu. Pocitila to vo vetre, ktoru ju v tej chvili ovial.

Matt velmi ta mam rada a nikdy na teba nezabudnem. Viem, ze si stale somnou. Dakujem ti za to.
Tymto by som tiez chcela podakovat ludom, ktory pri mne stali a v tych najtazsich chvilach boli pri mne.
Dakujem