Basnicky.sk

...Niekto novy sa nam stahuje do cinziaka. Uplne som sa tesila,ze kto a co to bude zac. Uz som bola nastracena v okne,ked neznamy ludia vychadzali z nakladneho auta. Pozeram a pozeram,vystupy male dievcatko s maminou a oteckom. Som si len povdzychla,ze "ah".. som cakala nejakeho chalaniska..heheh...Nevadi. A tak uz sme aj sttretli na chodbe a zoznamovali,juj ta malinka je zlatunka a take pekne ocka modre ma. Nemohla som z nej,mala okolo 6 rokov. Kazdy den odkedy s atam nastahovali som si tu malu bravala von a hrala som sa snou na ihrisku,pieskovisku. Taku radost som mala,ked som videla na tej malej,ze je jej v novom prostredi dobre,akotak som si ju strasne oblubila,chodila aj knam na pocitac sa hrat a podobne veci,aj moja mamina bolarada,ked kunam zavitala,a jej rodicia sem-tam prisli podebatovat. Jedneho dna sa jej rodiacia vybrali na sluzobnu cestu do Holandska,jej malinka ostala doma so svojou babkou. Ale väcsina casu som snou bola ja vonku alebo sme sa spolu zabavala na hrach na Pc alebo na playstatione. Jej rodicia tam mali byt mesiac. Jedneho dna mse mali skaredy telefonat , v ktorom sme sa dozvedeli,ze jej rodiacia mali havarku a uz sa domov nevratia,nevedela som,co mam robit,co tej malinkej mam povedat,kazdy den odpocitalavala hodiny ,minuty a dni,kedy konecne pridu jej rodicia,nuz netusila,co sa stalo. Povedala som jej,ze jej rodicia sa tam chvilu zdrzia,bola smutna,ale brala to s usmevom,no ja som zacala mat vycitky svedomia,ze ako jej to mam prezradit. Nedalo mi to a tak som jej pomaly zacala vysvetlovat,co sa deje. Strasne zacala plakat,zostala modra,bolo mi jej luto ako este nikoho na svete. Priesiel pohreb,drzala som ju,bola som jej pomocnou rukou,zvladala to tazko,ale zvladla to. Neskor sa rozhodovalo,kam tu malicku dat,destsky domov..? no nik na okoli stym nesuhlasil,tak si ju nehala babka u seba,no vlasten jej dome. Kazducky den,kazducku chvilu som bola stou malinkou,starala som sa o nu ako jej mamina,apson som sa snazila,ale maminu ti nik nenahradi. Preslo niekolko mesiacov a prislo dalsie trapenie,babka to nezvladala,pomaly zomiera,ale..co teraz s malou...? Ach,utapala som s av slzach ,co snou bude. Nikoho som nelubila tolko,ako ju. Nepoznala som disckoteky,poznala som ju a jej prudky zivot. Uz to prislo babka zomrela,malinka sa opät zacala trapit. Kzady den som snou chodila na cintorin. Ale uz je to tu,prisiel sud,kam sa malicka da, a uz s anedalo vyhnut detskemu domovu a nemala som pravo an to aby som protestovala. Mala som 17nast,nemohla som nic. O pol mesiaca mam 18nast,potom stym musim daco urobit,nemozem hento pretu malu dovolit,NIE! Prisiel den,mojich sladkych 18nast.vsetci kamosi,kamosi hned,ze ideme sa bavit a opit sa do bezvedomia,no nemala som chut. Premyslala som ako ist dalej,len som prisla na jeden um,ale ten nemohol byt realny,no,ked som sa dozvedela,co stou malou chcu urobit,dat ju dakde do zahranicia k novej rodine. Tak toto nie,toto nemozem dovolit,toto neni pravda!!! Tak a v jeden den som sa rozhodla,isla som na matriku,cakal ma sud,cakali ma dolezite rozhodnutia,ale zvladla som to. Prisla som si ponu do domovu,boze to bol pocit,ked som si ju brala do narucia a citila som,ze je teraz moja "moja dcerenka"..hned vtej chvili sme isli na cintorin,sadli sme si k hrobu jej rodicov a ta malinka povedala : "Mami,toto je terajsia mamina moja,ktoru lubim a chcem snou byt zvysok zivota,davaj na nas pozor,aby nas uz sklamanie nezastihlo,dufam,ze si rada,ze moj zivot sa skoncil takto. Oci! "Nikdy som nemala lespieho ocina ako teba,lubim ta moc"...spustili sa mi slze...velke slze..ale stastne..ako sme odchadzali ta malinka povedala.."milujem vas".."mami".."oci"..zbohom..objala som ju..a uz sme odchadzali z cintorina. Zacal fukat vietor ,nikto ho necitil len ja, a vtom som pochopila,ze jej rodiacia mi dali pozehnanie,aby nam bolo dobre,aby sme mali domov a podobne veci..Uz len jedno..NESTRACAJ TO,CO MAS NA DOSAH RUK.!