Basnicky.sk

Spomienam..spoieman neuveritelne,ale predsa je to realita. Raz som si len tak citala casopis,bola som dohodnuta s kamoskami,ze pojdeme do mesta,ale jedna znich sa mi mala ozvat,ci pojde alebo nepojde. Bola som strasne netrpezliva ,bo som si chcela kupit jedny pekne boticky,ale obchod bol otvoreny len do 5 poobede a uz boli 4 a nez prideme do mesta tak to tiez trva dajaku pol hodinu. Konecne zvoni telefon,utekala som k nemu ako salena,bola som vtom,ze to je kamoska,co sa mala ozvat,no dvihnem a v sluchatku sa ozve "Majo"..? Nevedomky som odpovedala "aky Majo"..? Ozvalo sa "Majo,nerob si zomna srandu o pol siestej nech di umna ideme balit tie cdcka". Udiveno som povedela,ze tu ziaden Majo neni,bolo ticho a ozvalo sa "prepac,to bol asi omyl" ,usmiala som sa a povedelaa "nevadi",no len ako tak ani sme sa nenazdali a z toho telefonatu,kde je Majo sa stal pol hodinovy rozhovor. Kecali sme o vselicom,ale pritom som ani vlasten nevedela skym. No zdala sa mi ta osoba byt pohode. Dovolali sme a pomne presiel divny pocit,nie ako cit alebo daco take,ale divny,taky ,co sa ani vysvetlit neda. Konecne!! nakupujeme,a uz si aj pozerama boticky,,a uz su aj moje,,heh,,utekam domov rychlo ukazat mamine nove boty. Mamina pochvalila,len uz bola celkom az noc,tak som sa ulozila do postelky ,aby som bola rano v skole cerstva. A prislo ranko,zasa novy slnecny den. Skole bolo pohode,dostala som jednotku z ekonomiky,heh. Ako kazdy den po skole som isla osprsit sa. Uz osprsena som si lahla na gauc v obyvacke a o5 som si citala casopis. Zrazu zasa zvonil telefon,dvihnem,a och zasa ten pocit,bola to ta ososba zo vcerajska. Jej,ale bola som rada,ze vola. A opät sme kecali o vselicom,aj sme sa nasmiali,citila som sa dobre. Rozlucili sme sa a dohodli,ze zajtra zasa povolame. Neuveritelne som sa tesila,ale stale som hladala odpoved na otazku " kto sa skryva podtym sluchadlom" nenasla som odpoved. Uz som len chcela aby mi rychlo utiekol den v skole a zasa som mohla kecat s utajenym. Ano,uz je to tu,zvoni telefon a ja dviham. Juch,konecne a uz opät kecame. Nase kecanie s aprehlbilo do toho,ze by sme sa mohli ajs tretnut,ved sme z toho isteho mesta,neprotestoval ani jeden z nas,tak sme sa dohodli na piatok o 18tej u fontany. To keby ste ma videli,ruzove,cervene,otanzove,zmetok v hlave. "Co si mam obliect"..A prisiel piatok,ja som bola v strese ,radosti,ale taktiez som sa aj obavala. Uz je to tu, pol siestej,idem do toho,rozehla som sa ku fontane. No,ked som sila blizsie a blizsie zarazal ma divny pocit,chvilu som premyslala. "Mam,ci nemam tam ist". No,odhodlala som sa a isla som. Sdanem si na lavicku pri fontane a cakam,cakam,cakam a stale cakam.Uz bolo pol siedmej a ja som tam sklaslo cakala,ale nik neprisiel,bola som z toho smutna,chcela som tu utajenu osobu spoznat,ale nevydalo. Tak som sa vykaslala na to a isla som domov. Prisiel druhy den a ja som cakala,ze sa ozve,ale nie,cely den mi nezvonil telefon. Kaslalo ma to,bola som zatrkla. No nevadi,ved zivot ide dalej,vlasten to bol len omyl,ale stale som si vycitala par veci,ale vtej chvili som nevedela ani preco. Presiel tyzden ,ale stale nic,ziadny telefonat,nic. Tak som zabudala na ososbu,ktoru som nepoznala,le vo vsetkom mi poradila. A,uz je tu vikend a my s kamskami sme sa vybrali k jazeram na stanovacku,tesila som sa jak mala,dlho som nikdy takto nebola. Tak a uz sme na mieste,iba som videla to jazero a uz som vedela,ze bude fajn. Prechadzali sme okolo vseliakych ludi a ja som stale myslela na tu utajenu osobu a davala sm si otazky " je tu" ? "stretneme sa "? no ziadne odpovede. Isli sme okolo chalanov,uz hned na prvy pohlad som vnich videla,ze su suknickari,tak som sa ani nezastavila i ked pokrikovali,no moja kamosky odolali a prebehli kunim. Nemala som na vyber isla som aj ja. Zoznamovali sme sa, a podobne veci,no potom som zistila,ze ti chalani vobec tai nejsu,ako som si myslela. No a uz ostava posledny s ktorym som sa nezoznamila a uz to ide, "ahoj ja som Lila" a ty..? "ahoj ja som Fiko" ..zarazeny dych,ostala som par minut ticho,pozeral sa namna cudno,tak som to nehala tak. Fiko,tak sa mi predstavil ON. Nuz,prisla noc a my sme sa s chalanmi stale len zabavali,zrazu prislo k teme..BABY a ChALANI,,Fiko zacal rozpravat historku,ktora sa rozvnala k mojej a uz som ostala uplne udivena,prislo kumne a bola som na rada,nevedela som,co mam povedat,pretoze som si nechcela robit hanbu,ze to nebude on a vravim to preto,pretoze som mala o teho chalana zaujem. Ale,nedalo mi tak som zacala,ostali vsetci onemeny. No ja som sa zacala dalej urecnovat a pokracovat vtom,co som zacala ,prelsi zomna slova "Fiko,ano to som ja Lila" odpovedal usmevom. Vsetci isli prec a ostali sme v stanelen my dvaja,spytala som sa ho "preco si neprisiel k tej fontane" ? odpovedal mi tym,ze sa nemohol postavit zo zeme,nechapala som, aha uz som ochopila,bol na vozicku. "To bol ten dovod"..povedal "Ano,prepac,ale mal som taky zaujem ta spoznat,ale bal som sa,ze ked uvuduis,ze som na vozicku a ,ze som len obycajny chalan a ty taka oblubena,ze sa namna vykaslel a mna to bude boliet". Ja som nevedal,co mam povedat,ale potom som prehovorila. No vlastne neprehovorila,podisla som blizsie a dala som mun pusu na licko,povedala som toto je moja odpoved na to,co si povedal. Spytala s ama "Ale,ako ju mam chapat"? Neodpovedala som zase,isla som este blizsie a dala som mu trocha väcsi bozk. A vtej chvili som pochopila,ze rozdiely v ludom sa nemaju robit,je to nemoralne a skarede a preto stymto clovekom som uz vyse troch roku a milujem ho ako najviacej mozem. Obycajny omyl a co moze vsetko sposobit. Bola som oblubena.porznam si to,nejsom namyslena ani nic podobne,ale ludia ma brali ako barbinku,divila sa tomu,ze babrinka a chlapec na voziku,ale potom vsetci pochopili,ze laska je laska. Milujem ta Fiko..