Basnicky.sk

Nekonečné..... Láska, chceš sa dotknúť hviezd ? objím ma a budem ťa ku nim niesť... Nielen dotýkať sa , ale byť vo hviezdnom svete , kde voda zlatá tečie , kde slnko nepáli , ale hreje a lúčmi príjemne pohládza , kde stromy rastú do výšav , čo mrakodrapy sveta nesiahajú po ich prvé vetvy a vtáctvo tam spieva svoje ódy lásky , kde tvory najčudnejších podôb , spásajú rastúce byliny nekonečných diaľav , tam nelietajú motýle , nie je hmyz , ale sú tam tvory , čo vedia tiež hrýzť... Ach , milovaná , pevne sa ma chyť a drž , preletíme diaľavy , tú nádheru vidieť túž... Moria tam nie sú , ako u nás , hlboké , prehlboké a vidno až na samé dno .. A živočíšstvo v ňom je tak rozmanité , pestré , že tisíc rokov sa ta dívať , je vidieť iba zlomok nádhery... Vody sa nebúria , ale vydávajú šum , zvuk orchestra , hudba bez nôt , zladená , že túžiť budeš , zaspať , obmývať ti bude ramená.... Ty neležíš , ako tu , na piesku , ale mäkké páperie ti stelie lôžko , voda je teplá , príjemná , hladí ťa svojou penou . A keď sa prebudíš , precitneš , pokračuj láska so mnou v ceste , bo boli sme iba na veľmi maličkom mieste ... Tam sú obzory a diaľavy , najprv navštívime výšavy hôr , no nie , ako u nás , s chladným snehom a ľadom , studenými víchrami .... Tam vánok pofukuje , spevavé vtáctvo poletuje , na dlane ti sadať budú , perami ich môžeš hladiť, oni si veselo trilkujú a hrdielka budú ladiť... Ach láska , zavediem ťa na vrcholy a keď pozrieš vôkol , nič úchvatnejšie vraj nie je ... Je a ešte omnoho krajšie a žiarivejšie , poď , zavediem ťa do dolín , k riekam a potokom , čo nepodobajú s na tie naše ,sú veselé , žiarivejšie , iskrivé a túžiš sa v nich okúpať nahá. , cítiť ich príjemnú nehu večného blaha .... Ach , láska , keď z tej vody vyjdeš , si priam na kvetinovom lôžku, oddychovať a snívať na ňom , bude tvojím rajom ... Sýtiť sa a hasiť smäd , máš možností , akurát , po ruke ti plody rastlín ležia a len sa načiahni , koštuj , ich slad a chuť si nikde tak nádherne necítila , tých dobrôt , lákavých vôní , tvoj maškrtný jazýček nič podobné neokúsil , tak jedz a ber.....bo budeme ďalej pokračovať v ceste , zavediem ťa , kde viem o jednom útulnom mieste ... Priviniem ťa k sebe a už letíme na krídlach , ktoré vytvoril ten svet , z výšky , nadol hľadíme , nič nádhernejšieho niet . Vzduch čírejší , kryštálové nebo , vôňami sýtené až zhlboka vdychovať láka . Sme bližšie k cieľu a tam je vlastne začiatok lúky , príbytok les , no nie ako tu u nás , tam sa tráva vlní a hladí kolená a nohy , šum stromov až zuní a trilkuje s vtáčatami ... Drahý , tam ma nes , nič útulnejšie nie je , ako tieto miesta , líhaš na kvetnaté lôžko , prikryje súmrak , pohladí vánok , poteší , pieseň v lístí i šepot ukladá na viečka spánok......