Basnicky.sk

Keď kráčam po pláži, počujem ticho, no do toho vstupuje ten zvuk – súbor zvukov. Ako sa bublinky potichu rozprávajú o každodenných zážitkoch, no počuť aj, ako si nahnevané vlny merajú sily so skalami. Tento súlad zvukov pôsobí harmonicky a pri tom aj romanticky. More je voda – more je život. V búrke, v lete, v zime, v teple je domovom pre milióny obyvateľov. Takisto ako súlad zvukov, ktoré počujeme my, ľudia, takisto žijú v súlade aj živočíchy ,,tam dole‘‘. Aj keď pod hladinou tiež platí zákon džungle – silnejší prežije, tak aj vďaka tejto skutočnosti tam dokáže tých krásnych stvorení tak veľa prežiť. Spolu s vodou sa rozprávajú aj o tom, ako sa každá z bubliniek teší na leto. Na to teplo, ľudí, ktorí si ju prídu pozrieť. Cez deň ich slnko jemne hľadí svojimi lúčmi a vietor svojím jemným chladným vánkom. Pomaly sa priblížia k pláži, kde zľahka jemne okrešú už takmer dokonalé zrnká piesku. Zrazu bublinky len zakývajú a rozlúčia sa. Idú pozrieť, čo sa deje na opačnej strane. Po čase sa opäť vrátia, ale to už prichádza mesiac. Tak milovaný vďaka svojej kráse a nenávidený pre svoju temnotu. No on jemne zasvieti rybkám na dobrú noc a sám sa skoro poberie, aby ho v stráži vystriedalo slniečko. Pre nás ubehol pekný deň, no pre more to bol ďalší okamih z jeho nekonečnosti. Pre nás nie, a tak sa tešíme na ďalší deň s morom.