Basnicky.sk

Vzlykajúc pozerám na kvapky za sklom
daľšieho rána, aké myšlieky prúdia vám
mozgami dnes, sledujem, že utekajú vzduchom,
ktorý tak krvopotne ničíte závisťou.

Myknem mocnou kľučkou nerozlučnou
s pani lesnou,
ktorá otvára ústa,
aby moj jazyk nevysychol.

Pod lístim sfarbeným purpurovým hodvábom,
odieva sa do šiat nevinnosi,
hriešne malá duša
..ušla z vazy

Vypršala doba návšteu,
tak nemo čakám, kým mi z čaju ubudne
posledná rosa,
aby sa zas raz,
uzavrelo otvorené.