Basnicky.sk

Ked sa srdce v skalu premenì

Do srdca zima sa vkrada mi,
neviem sa proti tomu ubranit.
Odpust,ze moje srdce ochlodlo.
Ja,nechcem Ta ranit,nehrajme divadlo.

Teraz odid a uz sa nikdy neotacaj spät.
Spal vsetko,co tvorilo nas svet.
Viem,teraz ma iba nenavidis,
ale...ked sa rana zaceli,pochopis.

Nie,nechcem,aby si pomaly zabudal,
len aby si si to pekne z nas uchoval.
na zle,ak mozes nemysli
a po case ma madzi priatelov zahrni.

Musis hladat stastie v srdci inej zeny,
to moje uz nie je schopne nehy.
Chcela som roztopit ten kus ladu,
ale ten lad sa uz premenil na skalu.

Uz viac nehovor,to nie je tvoja vina.
To sposobil iny muz,jeho vecna vidina.
Prepac,neviem zabudnut na davnu lasku,
tu mas odpoved,aj a tu strasnu vrasku.

Vies,to nebola obycajna vraska,
je to len zarnena laska.
Chcela som Ta milovat,ved vies?!
Postavila som proti sebe cely .

Ani svet mi nedovolil zabudnut,
preto Ta musim od seba odvrhnut.
Vies,tu skalu,co v hrudi nosim,
tu uz nerozbije ziaden pozemsky syn.
dátum vloženia
13. 5. 2007 13:12
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre