Basnicky.sk

V prostred lesa sama stála,
v očiach slzy mala, plakala.
Myslela že našla, po čom túžila a snila.
On však povedal: „Už niesi moja víla...“

Vždy, keď dotkli sa jej jeho ruky,
dokázala milovať bez záruky...
Dala mu všetko, čo hlboko v duši mala,
on si to nevšimol, aj keď sama láska pri ňom stála.

Tie noci bezsenné,
tie sny prebdené...

Len jednu vetu mu povedať chcela,
tú, čo dokáže viac než zraniť.
Mala ju na jazyku,
no stále ho chce chrániť...

Cíti, že pred pádom sa už nezachráni,
vie že láska, ktorá bola ju už neochráni.
Ak už má o neho prísť,
Vyberá si voľbu – radšej zo smrťou sa zísť....