Basnicky.sk

Počujem slabý ston
a tiché slzy,
ktoré kvapkajú na podlahu.
Stojím tu pred tebou,
a neviem,
čo by som ti povedala.

V rukách mám zvláštny kŕč.
Chcem ťa objať,
ale viem,
že mi to ty nedovolíš.

Preto ti píšem,
ale o nič sa nesnažím.
Ako jediný si ma pochopil,
za to ti vďačím.

Prešiel rok a ty ma stále máš iba rád.
Ja sa ťa pýtam prečo,
keď ma miluješ,
prečo mi to hneď na mieste nepovieš?

Tvoja odpoveď je nanajvýš dosť chabá.
Vraj, lebo som tvoja prvá baba.
No a čo?
To na smiech nieje.
Tak chceš ma?
Alebo si robím iba zbytočné nádeje?

Tvoje oči sa sklopili k podlahe.
Postúpil si o krok ku mne.
Zahľadel si sa mi do očí
a povedal slovo,
čo moju dušu navždy pre teba zotročí
a slzy mi budú po tomto slove
ešte dlho padať s radosťou z očí.
„Áno.“