V duši cítim
iba trpké prázdno
neveriacky
zazerám na štyri steny
ako v ríši bláznov
V ušiach znejú
stále tie isté slová
dookola...
keď už bolo dobre
stalo sa to znova
Jazyk v ústach
nevydrží
chce ísť von
už ma nikto nezadrží
poviem vám
o všetkom
Stalo sa to ešte
keď sme boli
malí
akí ľudia sa to
z nás po tej dobe
stali
Nič nekončí
hoci všetko naruby
je
kto dokáže závisť zabiť
kto má na ňu liek
Možno sme sa, ľudia,
len nesprávne
milovali
často priali druhým
zle
Sedím tu sama
neznáma tvár
hľadí na mňa
zo zrkadla
slová mi ukradla
zostáva mi ich len pár
Dátum vloženia 6. 5. 2007 18:08polstjärna
Chyba
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2824
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- malý klaun
po "...o všetkom"
úplne super...sa mi veľmi páči, ale potom mi to nejako neznie...napriklad "všetko naruby je" mi znie dost násilne
a posledná strofa je pekná, ale posledný riadok v nej mi nie celkom sedí
P.S.: ale to sú len moje pocity :o) ja nie som kritik...a ani básnik, len si to čítavam nahlas :o)
6. 5. 2007 18:55 - HUD81
Len smútok a šepot štyroch stien
to nie je život aký chceme...
Niekedy sú sveta dosky také - viem
no v hĺbke každého stále drieme
nádej v život snový
tak popíš nový
list...
7. 5. 2007 07:00