Basnicky.sk

Deň pre mňa nocou je a noc sa mení v deň,
keď ranné zore krvou sa sfarbí,snívam svoj sen,
večer zas kráľovnou noci s chuťou na perách som zas,
s chuťou na život,ktorý zastaví pre mňa čas.
Keď stretneš sa so mnou, ja cítim tvoj strach,
hľadíš mi do očí,bozk sa ti zračí na perách,
bozk-ten posledný,čo mení svetlo v tmu,
realitu nevnímaš,meníš sa v studenú hmlu.
Na krku znamenie zostane ti navždy,
už to viac nie si ty,nie si ako každý.
Temnota v tvojej duši horí plameňom čiernym,
blúdiac nocou precitáš,s pocitom nesmiernym,
pocitom túžby uhasiť svoj smäd a hlad,
pocitom viny,tvoje objatie nesie strach a chlad.
Prichádzaš ku mne ako kňažke smrti,
bojuješ sám so sebou,svedomie ťa škrtí,
dusíš v sebe smútok zároveň i hnev,
počuješ ich kričať,prosiť,trápi ťa ich rev.
Zvíťazíš nad sebou,začneš život nový,
prijmi svoj údel,ty si ten,ktorý loví.