Basnicky.sk

Už je veľmi neskoro
je mi veľmi smutno
do oči sa mi tlačia slzy
prečo je ľudstvo plné zloby

V tejto smutnej hre peniaze majú hlavnú rolu
ľudia pre obsadenie v hre nepoznajú Otcovu vôľu
neuspokoja sa s vedľajšou úlohou
lebo tá trvá krátko, rozlúčia sa s ňou
cieľom je byť hviezdou na plátne
čo tak rýchlo nezhasne
lenže nič netrvá večne
raz aj toto umelé svetlo vzbĺkne

Myslíš si, že máš veľa priateľov
čo prevedú ťa hnusnou dobou
lenže keď potrebuješ pomoc, o niekoho sa oprieť
skopne ťa a mrzáka z teba spraví hneď
lenže skutočný priateľ príde a podá pomocnú ruku
a naučí ťa znovu chodiť z tohto krásneho skutku
priateľ sa ti nikdy neotočí chrbtom
vždy iba pomôže krásnym gestom

mladí si nechávajú opantávať myseľ
hnusobstvom čo nedáva zmysel
zažívajú chvíľkovú eufóriu
lenže strácajú svoju ochrannú fóliu
dostávajú krídla a stúpajú vysoko
neuvedomujú si, že nedovidia na oko
ponáhľajú sa do neznáma
a zrazu prichádza s kosou dáma
všade počuť iba trasúci sa plač
a otázka prečo si ho musel vziať ?
po celom okolí zvony zvonia
a mladosť fialky zo spodku vonia

Rodina ukáže svoju pravú tvár
keď dediť majetok sa má
zložia si svoju falošnú masku
a zistíš, že rodina tvorí frašku
treba im ešte pridať strieborných
nech počet v mešci tvorí tridsať rovných
aby mohli s Judášom podať ruku
a s Lusiovi odovzdať dušu

V tejto hnusnej dobe sa to má
že brat brata nepozná
sedem hlavných hriechov na dennom poriadku
väčšina spíše baladu po riadku
kade chodíš všade na teba vyjú psy
že vôbec dýchaš, že vôbec si
krvavé slzy z neba padajú
že ľudia si už ani ruku nepodajú

Veď všetko je iba o tom
že krása sa skrýva v tom dobrom
vedieť si odpúšťať
a navzájom milovať
vedieť sa usmievať
a Lásku rozdávať...