Basnicky.sk

Mozno ma v noci prazdnymi ocami pohadil sen,
Mozno mi naplnil cely zivot...
Preco mi krvou prudilo vibrujuce ticho obalene teplom?
Preco som kracala na jeho okraj spoznavajuc postel s ciernym Anjelom –
Vyrovnane strnula silueta...
... ta postel bola otvorena...
... mozno som mohola vstupit priamo do nej a s lahkostou splynut
s tancujucim svetlom, mozno som ta obajtim zaplavila prekvapujuco horiacim Slnkom...
topil si sa v mojich pocitoch, ktore som vyplavila na povrch
a ja som ta ucila plavat nesebeckym sposobom
... mozno som sa usmievala...
preco si sa nebranil?
Svetlo sa roztrhlo a zaplavilo priestor nehybneho vesmiru
Preco padol biely mur, ktory rozdelil krasu na
Dva povrchne svety?
Mozno sme kracali v spolocnej nehybnosti
A Ty si ma v svojej chodzi posilnoval bez toho, aby som
Vyslovila jedine slovo, mozno si cital z oci pismo
Pismo pisane tvojou rukou..
Preco ten spolocny ohen spaloval bolest ukrytu rozbitych zrkadlach,
Susil slzy z nemych tvari...
Slovo nemozne bolo oziarene nasou krasou a splynulo s casom...
...mlcky sme pomahali...
mozo si mi dala silu, i ked som o nu neprosila
... mozno si m dal seba, i ked si sa mnou uz davno stal...
dva svety sa vzpriecili a vytvorili... ako si to dokazal?

Mozno to nebol sen....