Basnicky.sk

Včerajší deň bol pre mňa niečím zvláštny. Cítila som, že je výnimočný, no nevedela som, čím... So sluchatkami v ušiach som šla mestom a pozorovala som okolitý svet. Podľa toho, aká pesnička mi hrala, vnímala som svet čiernobiely, farebný, plný radosti i utrpenia... Prezerala som si tváre okoloidúcich a pri niektorých pesničkách sa mi zdalo, akoby som im videla na tvári ľudí všetky ich starosti, utrpenie... Alebo naopak. Videla som radosť, šťastie, lásku... Všímala som si rôznych ľudí. Každý bol iný a zároveň niečím výnimočný.

Kde sa všetci tak ponáhľajú? Prečo si nenájdu čas zastaviť svoj kolobeh dňa a obzrieť sa? Obzrieť sa okolo a zahľadieť sa na krásy, okolo ktorých prechádzajú no nevnímajú ich? Aj tak sa všetci raz stretneme na tom istom mieste... Niekde tam... Tak prečo sa ponáhľať? Pomaly ďalej zájdeš... Všetci sa ponáhľajú a nevnímajú alebo nechcú vnímať veci a ľudí okolo seba.

Spomaľte! Nechajte sa unášať prúdom, no neplávte spolu s ním.

Počkajte! Zastavte na chvíľu... Zatvorte oči a otvorte srdcia. Niekedy je to hlavné očiam neviditeľné... Nie je vždy podstatné to, čo vidia oči, ale to, čo cíti srdce.

Kráčajte životom, no nenáhlite sa... A aj keď sa občas potknete... Aspoň viete, že stále kráčate...