Basnicky.sk

Kľačí,prosí,vzlyká,
kajúci sa akoby hriešnik
v podkroví samoty,
klamstva cudzích bytostí.

Na cestu za šípkou dal sa niesť,
pre jediný smer,
v slepej uličke nedal sa pomoci,
za ruku zviesť.

V temnotách dal mapu jemu,
nanachádzajúci svetlo pod lampou,
našiel prázdnu stopu,
v nej cestičku svoju.

Trnistý drôt škriabal mu dlane od snahy,
vrátiť späť stranu snára,
snád,zobudí sa,
zobudí mu vlastné ja.

V rakve mýli si slučku s daždom,
konečná cesta do nevidna,
vynára sa obraz noci,
pri jeho neskorých večierkach.