Basnicky.sk

Si unášaná vírom zaschnutej krvi,
putujúca dutinami stromov,
nič netušiac,obnažená v kalnej vode,
priamo nad rútiacou sa lunou.

Tam, kde čistoty niet,
kde vo vlčích norách umiera posmrtný liek,
vyviera s nenávisťou prameň,
aby každej nevinnej láske,
navždy bol amen.

Zabiť a mať zhasnuté,
tvoje balady náhrobné.
Zasnúť a utiecť od zverí,
posledný verš nápevu smrtí diabolských.

Utiecť a nikdy sa nevrátiť,
do kraju zhorených viet,
popol ľudský v urnách musíš
na pleciac niesť.

Zabiť a utiecť zo sveta,
ako v spánku vyslovená
bezduchá veta,
veta tvoja,
veta bolesti.