Basnicky.sk

jeden pohodový večer som bola s kamošmi vonku a išiel okolo nejaký chlapec... no chlapec jak chlapec.
bol už trošku starší... mohol mať cez dvadsať... kamaráti hovorili aký zlatý havo a ja som povedala, aký
zlatý pán... no a od tej doby to so mnou išlo... vláčilo sa to so mnou ako môj pes, ked som s ním na prechádzke...
vždy ked išiel okolo tak som sa usmievala a on mi ten jediný úsmev opätoval.. aspon na pár sekúnd som mohla byť
najšťastnejším človekom na zemi... začalo sa mi to nejak vymykať z rúk a ja som zistila, že som sa do toho dotyčného
zaľúbila... zapáčil sa mi až natoľko, že vždy som čakala pred domom kedy vyjde so svojim psom aby som ho mohla
aspon na pár okamihov vidieť... a zase vidieť na jeho tvári ten krásny úsmev, ktorý nepatril nikomu inému len mne...
raz ked som tak sedela s kamoškou a s kamošom išiel domov usmial sa a pozdravil sa... ja som bola v takom šoku,
že som sa nezmohla ani na jediné blbé slovo a pre mna aj dôležité slovo AHOJ... ľutovala som to, že som sa nepozdravila
ale mala som len ústa otvorené a ani som nevedela ako sa ksichtím... pár dní som ho nevidela... čakala som dlho do večera
a čudovala som sa, prečo nechodí vyvenčiť svojho psíka... išla som domov.. na druhý den mi zavolal kamarát, ktorý sa mimochodom
vrátil zo zahraničia a povedal mi či by som s ním nešla zahúliť.. súhlasila som lebo sme si to už dávnejšie sľúbili... bol už večer a ja som
šla domov no na nete ma zavolala kamoška na jednu cigu... išla som... ked sme sa tak prechádzali išiel okolo ON... moj vysnívaný...
pekne sa pozdravil no ja som zase ostala ako oparená horúcou vodou a bola som ticho... nadávala som si, že sa mi už určite nikdy
nepozdraví... mýlila som sa... na druhý den som bola zase vonku s kamosmi a pozdravil sa mi a jeho tvár sa rozjasnila jeho krásnym
úsmevom... bola som v siedmom nebi no ani na chvíľu som nezaváhala a hned som mu úsmev a pozdrav opätovala... ja viem je to
o ničom, že sa mi iba zdraví... ale pre mna je to strašne veľa... a teraz zakaždým ked sa vidíme pozdraví sa mi aj keby nemusel..
nenahováram si nič pretože viem, že sa mi zdraví len preto lebo sa na nho vždy usmejem... a to ma na tom štve najviac...
ALE DAKUJEM BOHU, žE MI ASPON POVIE PRE MNA TO DôLEZITE SLOVICKO AHOJ A KRASNE SA NA MNA USMEJE...
pre mna to znamena vela a navzdy budem dúfať, že aspon raz mi vyjde niečo čo si najviac zo srdca prajem... tak mi držre prsty
nech mi to aspon raz za môj nešťastný život vyjde...