Basnicky.sk

Jak svet keď sa zakalí
Čiernou hmlou samoty
Tak dnes sa mi deň javí
Bez milovanej lásky
Spod zeme na vonok svoj príbeh prerýva
A z hora náhrobok
Kamenný ho víta
Keď matka zem zhltne
Človeka a jeho hriechy
Ona nás pohladí človeka miluje
Cez všetky útrapy čo jej spôsobuje
Ku nej sa obracám
S prosbou o odpustenie
Či dokáže odpustiť
Že chrbát jej posvätný
Posiaty stromami
Ten človek bičuje
Svojimi ranami
A slzy jej čo tečú po tvári
On bez milosti ľudskosťou zakalí
Či dokáže odpustiť
Ľuďom čo stvorila
Zabíjať tvory
Vedia len netvory
Ta veľká hlbina
Čo ona stvorila
Chráni ju pred ľudstvom
Čo kruto vydedila
No dnes už s odstupom
Vracia sa ku ľuďom
Snažia sa ochrániť
Otčinu pred zhubou
K tím sa smie vrátiť.§