Basnicky.sk

motylek  Zobraziť/skryť lištu autora

prečo?

ako je možné že to krásne už skončilo
ako je možné že sa to medzi nami pokazilo
veď boli sme si sudení boli sme spriaznení,
no zrazu sme od seba tak vzdialení...
ako je to možné že zrazu nie je o čom
ako je to možné že musím povedať zbohom.
teraz.spomínam na tie krásne chvíle čo sme spolu zažili
spomínam na to kde sme spolu chodili
spomínam na lavičku v parku kde sme sedeli
spomínam na to ako sme sa bavili
a zrazu nic z toho uz neplatí
už nikdy nebudem v tvojom láskavom objatí..
prečo láska tak náhle skončila
prečo sa slza na tvojej tvári zjavila
prečo som ti ublížil keď mal som ťa tak rád
prečo som postavil medzi nami hrad?...
ak mozes tak mi to prepáč
ja chcem na tvojej tvári vidiet úsmev zas...
len v dobrom budem na teba spomínať
viem že mohla si mi aj viacej dať
no ja nedal som ti šancu
a tak sme sa blížili k nášmu koncu.
Teraz musíš pykať za to že ja myslel na bývalu
za to že mam v hlave spomienku pálčivú.
Spomienku ktorá všetko zničila
ktorá ťa do tmy asi hodila.
keby si vedela ako ma to všetko mrzí
ja nechcel som aby sme si boli cudzí,
nechcel som aby z očí ti tiekli slzy
ja nechcel som byť až tak drzý.
Teraz sa kvôli mne trápiš no trápim sa aj ja
veď to ja som zničil tú vstupenku do raja.
Prečo som sa nevedel brániť,
prečo musel som ťa kvôli minulosti stratiť?
veď to sa stalo dávno na to nemal som už myslieť
veď mal som len a len teba chcieť.
no ja žil som v minulosti proti svojej vôli
keby si vedela ako ma to teraz bolí....
Len s tebou som si rozumel
len s tebou som svoj čas tráviť chcel,
len s tebou som sa citil dobre
len s tebou vedel som že nezničí ma more.
Búrlive more života čo teraz ma ničí,
to asi preto že už nie som ničí.
V tom mori už nemám svoj prístav nádeje,
teraz neviem čo sa to so mnou deje...
moja loďka sa v mori pomaly potápa
a nádej vo mne sa utápa,
ja neviem jako ďalej
bojím sa búrky v mori stálej.
tá burka zničí všetko čo som bol
ja musím ju ustáť stoj čo stoj...
tak mi to prepáč
prepáč to že som bol sobec
prepáč to že povedal som koniec...
Ja neľutujem to čo som s tebou robil
neľutujem to že som ťa ľúbil.
Na náš vzťah budem dlho spomínať
možno mi neveríš ale mal som ťa rád.
Dátum vloženia 22. 4. 2007 13:29
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1885
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. HUD81

    vítam ťa - dlhe, rozdeliť treba aby sa lepšie čítalo...
    prvoplánové - láskové - pocitové - ale tvoje


    na dvojku...

    22. 4. 2007 14:15
  2. motylek (napísal autor básne)

    hud to je len prva verzia preto to neni este rozdelene a dorobene vies?len som chcel vediet aku to bude mat odozvu

    22. 4. 2007 14:17
  3. Tinuškaaa

    jeeej moj pekné, podla mna priamo zo srdiecka..a taqe su naj

    22. 4. 2007 21:41
  4. nereg. Ali

    Krasne

    1. 5. 2007 13:16