Basnicky.sk

Keď srdce bolí

Je mnoho ľudí, ktorí boli odmietnutí, opustení a aj mnoho tých, ktorí opustili. Je však medzi nimi obrovský rozdiel. Keď sa pozriete na človeka, ktorý bol opustený, vidíte v jeho očiach prázdnotu. Z jeho očí zmizla prítomnosť, nedokáže na Vás pozrieť bez toho, aby nerozmýšľal nad niečím (niekým) iným. Jeho srdce je načisto zlomené.
Čo znamená mať zlomené srdce? Môže sa srdce len tak zlomiť? Každý lekár Vám povie, že to nie je možné. Z lekárskeho hľadiska je predsa absurdné žiť, keď Vaše srdce pukne.
Ako však môžu niečo takéto tvrdiť, keď cítite, že už nebije ako predtým?! Cítite prázdnotu vo svojej hrudi. Akoby Vám ho vytrhli a Vy už žijete len zo zotrvačnosti.
Každý nádych spôsobuje bolesť, každá slza ukrutne páli, každá myšlienka smeruje len k jednému človeku. Nedokážete zabudnúť, vlastne ani nechcete. Máte chuť kričať, plakať, dokým sa neminú slzy. Zaspávate s nádejou, že všetko bude lepšie, že sa ráno zobudíte a tá bolesť zmizne.
Je však naivné myslieť si, že jediná noc dokáže odstrániť tú bolesť, ktorá zožiera Vaše vnútro. Ráno sa síce prebudíte s lepším pocitom, ale čoskoro zistíte, že to všetko nebola len nočná mora. Uvedomujete si, že človek, ktorého ste ľúbili Vám už nezavolá, nepošle milú SMS-ku. Už nebudete cítiť jeho dlaň vo svojej, jeho oči už nebudú hľadieť do Vašich, jeho úsmev už nebude patriť Vám, nebudete sa prechádzať po parku, „brodiť sa“ lístím, nepocítite teplo jeho úst na svojich . Ostanú len oči pre plač.
Vždy keď ho stretnete na ulici pochopíte, že už nemáte právo pozrieť mu do očí, dotknúť sa jeho ruky. Váš úsmev už nie je ako predtým. Je smutný rovnako ako Vaše oči. Tie dokážu povedať viac ako slová. Máte toľko otázok, ale nedokážete vysloviť ani jednu. Pripadáte si bezvýznamne. Nedokážete mu povedať obyčajnú vetu, nie ešte to, ako veľmi ho ľúbite a ako veľmi Vám ublížil. Nemá to cenu!
Z každej strany prichádza útecha, rada. Teší Vás, že aspoň Vašim blízkym záleží na tom, aby ste sa cítili lepšie, ale nik nedokáže zaplniť to obrovské prázdno, ktoré cítite. Nik nevráti svetlo do očí, ktoré vyhasli, nik nezlepí Vaše srdce...


Ani nie príbeh, skôr myšlienky, pocity...
dátum vloženia
19. 4. 2007 20:26
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. robo

    toto je jedna vymakana vec ak si to pisala sama tak fakt sklaniam sa pred tebou

    16. 5. 2007 20:57
  2. nereg. Barborka

    diky ano pisala som to sama, aj ked by som bola rada, keby som nemusela...

    20. 5. 2007 16:26
  3. nereg. Patka

    Viem, o com hovoris..nie raz som bola v takej situacii.Bohuzial..V tych chvilach moje myslienky nemierili vzdy len na tie dobre veci.. Nastastie som zakazdym nasla niekoho, pre koho sa mi oplatilo dalej zit..Vzdy sa tu objavil niekto, koho existenciu som nepovazovala za potrebne.. pred tym... teraz sa pozeram na svet uplne z ineho uhla.. Ziadneho cloveka nepovazujem za nepotrebneho, ci nazvys.. do kazdeho sa snazim vcitit. zatial sa mi zije lepsie

    13. 6. 2007 19:49
  4. nereg. dvoncova

    ahojky ! viete koho mam najradsej ??pozna nekto jana kopala ?? toho jha milujem a chcem s nim chodit !!! a najnovsie novinky su: on ma chce !!! i love you Janko !

    12. 11. 2007 19:37