Basnicky.sk

Čo nazýva sa smútok, aký je,
vzduchom si voľne poletuje.
Počuť ho v slovách, tých, nevislovených,
v slovách prázdnych, živých či mŕtvych.

Čo nesie sa ulicami strachu a hrôzy,
kto vidí, verí v klamnú pravdu mlčky.
Nieje to náruč, láskou chcená,
nieje to priestor, len márna cena.

Závoj nosí, tvár pred svetom skrýva,
ráno život stvorý, večer svetlom skolý.
Čo len je, prečo stále hľadá,
blúdi, strachu sa zdráha.

Vidíš ju len raz, mlčky ju zahľadíš,
stratí sa, no vráti v čas pravý.
Otázku nemá, nemá ani odpoveď,
veď strachom ťa omámy, zo sebou zoberie.

MB