Basnicky.sk

Ja už nevládzem takto žiť,
v spomienkach a chybách sa trápiť.
Čo sa stalo, sa neodstane,
ale za to sa berú ťažke dane.
A tak aj keď teraz chlapca mám,
keď už opäť skoro dýcham,
ja to niesom,
som ešte stále zatiahnutá v tom.

Chyby ma bolia,srdce sa tam nezahojí,
stále mi v tom niečo stojí.
Je to láska a žiaľ za milovaným,
za chlapcom pre mňa ešte stále významným.

Ja sa už chcem zo všetkého radovaťž,
všetko faebne sledovať.
A nie myslieť len na to jediné,
že pri ňom nemôžem byť,
jeho hlas počúvať,
v jeho náručí sa skryť.

Mala som šancu, ale som ju premárnila.
Mala som ho, no v tú noc ho aj zároveň stratila.

Síce mi nenormálne chýba,
on si tu cesu vybral.
Že mi to síce odpustí,
ale do svopjho srdca viac nevpustí.
Keby on vedel, čo sa v mojej duši a srdci skrýva,
že už niesom ako živá,
že na ´odchod´ somniekedy myslela,
ale hneď na tú myšlienku zanevrela.
Lebo ešte aspoň raz chcem byť taká šťastná ako pri ňom,
znova si chcem užívať každým jedným dňom.

Síce len on dokázal,že som bola taká šťastná,
tá chvíľa bola pre mňa taká vzácna.
Škoda, že tak skončila,
a ja sa s mojím životom úplne zrútila...