Basnicky.sk

ruka prenika do tmy
chce sa tulat polopriestortmi

zakrivene slovo,presiaknute zlom,
prenika na povrch sveta,
apokalypsa...uplny skon...

nareky v ozvenach odbijaju cas,
neodhalia vsak chramy neznych kras.

vietor prenika priestorom,
nepoddava sa vzlykotom,
plac v diali nesuvisi s chladom,aj on ocakava nelutostny skon.

ticho...
zanika spomienka.

tepla slza steka vesmirom bez hviezd,
neplavi sa k ludskym snom,
steka ciernym priestorom.

tik-tak
slabe zachvevy.
prepadaju ciarami mrtvej orchidei,
kvetiny strasnej spomienky.

burky hlasia skrvavene nebo,
poda sa syti dazdom smrti,
a predsa nepozname lebo,
ani koniec nekonci sa zaciatkom.

znova ticho...
vesmir sa trblieta,
v ohnostrojoch mlci,
pomaly odlieta.

nachadza stranku so slzami,
nezenie ju vsak za nami,
opacnym smerom vietor duje,
plachta nareku sa utisuje.

nesmele luce palia nicotu,vo farbach kreslia duhu,
rozum spomina si na krasu,no ja vidim len zvysky poziaru.