Basnicky.sk

Ked raz v noci na luke sedel som,
hviezdy krasne padat videl som.

Z neba ku mne prileteli,
ale uz nie hviezdy ale anieli.

Anieliki vtedy z neba padali,
do narucia chytat sa nechali.

A ked do jeho oci pozrel som sa dnu,
videl som rozpaky a lasku jemnu.

Tu lasku s maleho pucika v kvet rozkvitnut sme nechali,
s vrucnou laskou o kvietok sme sa starali.

Slnieckom hrejucim za dna sme ho zalievali,
a usmevom mekuckym v noci sme ho hladkali.

Do uska sme mu spievali milujem ta strasne moc,
navzajom kricali sme o pomoc.

Lenze my sme ako slnko a mesiac do kopy,
vedla seba kracaju a predsa tak vzdialeny.

Laska stale v plnom kvete rozkvitnuta je,
len den s nocou zlucit asi mozne nieje.

A tak sa stalo ze anielika odletiet nechal som,
ale kusok srdiecka s nim vymenil som.

Teraz obaja kusok z toho druheho v sebe nosime,
mysliet na seba neprestaneme,
pokym oddelene kusky znovu nespojime.