Basnicky.sk

Január, ten mesiac chladných dní,
počuť praskot stromov v mrazoch zahalených.
Všetko zimným spánkom tíško spí,
vietor stráži tajomstvo lúk zasnežených.

Unavené oči zatváram,
svoj pohľad pred svetom schovávam,
len v diaľke počuť chcem,
čo mal znamenať ten môj sen...

No odpoveď neprichádza,
pomôcť si budem musieť sama,
rozhodnúť sa ako chcem,
čo vo svojom vnútri plánujem...

Január, ten mesiac prázdnych nocí,
všade je tma o polnoci.
Mať tak vedľa seba,
aspoň kúsok z modrého neba.

No v tejto chvíli čierne nebo nad hlavou mám,
nemou tvárou na hviezdy pozerám.
V očiach smútok, na perách otázka,
prečo spomienka všetku radosť zo srdca odráža...

A preto len tak sedím,
a rozmýšľam aj nad tým,
prečo to dopadlo práve tak,
že na dlhý čas zo života sa stal krach...