Hluché ozveny
rozbitých citov
kráčajú ticho
v mojom vnútri
Každý deň
ponorená do slov
vyhadzujem zbytky potrhaných snov
do krabičky milosrdenstva
Asi sa prestanem
dotýkat oblohy
a
počkám si na zázrak
POTICHU
Tam,
kde sa nebudem báť
príchodu ozvien,
ktoré vždy
pošliapu moje
TELO....
Dátum vloženia 26. 3. 2007 20:43ewic 
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2734
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
takisto
27. 3. 2007 23:07
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
