Basnicky.sk

Stalo sa to jedného teplého letného dňa cez posledny mesiac prázdnin. V ten den nič nenaznačovalo tomu čo sa stane. Asi v polovici dňa k babke prišli nasi rodičia. Vždy cez prazdniny po dalsom pracovnom tyždni prisli za nami. Najedli a rozpravali sa z mojimi starymi rodicmi. Ja som medzitym bola v obyvacke a pozerala som televizor. Co som aj mohla robit? Nikoho u babky nepoznam a tak som nemala co sama vonku robit- tak mi nic ine nezostavalo. No zrazu som počula v kuchyni buchot a ked som nakukla čo sa tam deje zistila som že moj dedko spadol na zem zo stolicky. Nevedela som co sa deje tak som cakala... Moji rodicia zavolali sanitku a cakali kym pride. Ked prisli zobrali mojho dedka na nosidla a odviezli ho do nemoznice. Ja som nemala viac ako 12 rokov a celkom som nechapala co sa deje. No potom mi to mamina vysvetlila. Vedela som ze dedko nie je uplne v poriadku. Prezil uz par krat porazku no tentoraz to uz bolo vaznejsie. V nemocnici stravil celu polovicu letnych prazdnin cize mesiac. Zo vsetkeho co prezil ( a nebolo toho malo) bolo toto najhorsie. Vsetci boli smutny a tiez aj ja. Ked som vsak jedneho dna sla zo skoly zastavila som sa u maminy v robote. Povedala mi nech si radsej sadnem. Cakala som to najhorsie. A aj sa tak stalo. Povedala mi: ,,Pred chvilou mi volal tatino,ze dedko zomrel". a zo slzami ma objala. Ja som to tiez nevydrzala a rozplakala som sa. Ale najhorsie na tom bolo ze som ho odvtedy co ho odniesli do nemocnice nevidela. Ked nadisiel den pohrebu vsetci boli na dne. Pocuvali sme fararove slova, k tomu hrala smutna hudba. Ale ked sme mali do hrobu na rakvu hadzat hlinu, ja som to nedokazala a strasne som sa rozplakala. Tento rok to budu uz 3 roky co sme ho pochovali. Ked si na to aj po tej dobe spomeniem placem a placem..... Som strasne citliva a preto mi je luto ze som mu nedala posledne ZBOHOM...ale viem ze tam hore mu je lepsie....