Basnicky.sk

Vášeň letných dní pominula, prichádza jeseň.
Už viac nechcem myslieť na tvoje pominuteľné slová.
Nič sa totiž nestalo tým, čím bolo sľúbené.
Hlasná radosť sa zmenila na tiché sklamanie.

Nevrav viac, že je ti to ľúto a že si nepochopil.
Zanechal si vo mne prázdnotu dnešných dní.
Telom prítomná a myšlienkami stále s tebou.
Ďaleko od skutočnosti, vo svojich snoch.

Si mojou inšpiráciou, aj mojou chorobou.
Mojou iskierkou života, aj čiernym zármutkom.
Mojou obrovskou odvahou a plachosťou zároveň.
Si mojím bojiskom, celým mojím svetom.

Až raz stúpim bosou nohou na prah bolesti,
želám si, aby si tam bol so mnou.
Podal mi ruku a už nikdy sa ma nevzdal.
Aby si pochopil, že nechcem tvoje napodobeniny.

Tak otvor oči a spočítaj tie zatúlané slová.
Nenechávaj ma uprostred ostrých pohľadov.
Uteč so mnou na piesok spomienok.
Kde každé zrnko vie, že patríme k sebe.