Basnicky.sk

Práve sedím v lavici.
Sedím a nič nevnímam.
Nevnímam výklad profesora,
nevnímam spolužiakov,
nevnímam nič.

Som ponorený do seba,
do svojich myšlienok.
Sú také chaotické
a ja si s nimi neviem dať rady.

Neviem čo mám robiť.
čas sa vlečie
a ja myslím na teba večne.

Snažím sa zabudnúť,
zabudnúť na všetko zlé.
Žiaľ, nejde to.
Nejde to a mňa to ubíja.
Neviem si rady.
Čo s tým?
Pomôže mi niekto?
Nikto...

Som tu sám.
Sám, opustený.
Viem, že ťa mám,
ale čo z toho mám?
Keď tu nie si...
Nie si tu
a chýbaš mi.

A na čo to všetko vlastne píšem?
Čo som tým chcel vlastne povedať?
Sám neviem,
netuším.
Všetko je zbytočné,
nič nemá zmysel,
keď tu nie si ty...