Zrútil sa mi svet.
Kde som? Kto som? Neviem.
Zarytá vo vlastnej bolesti.
Tak márne hľadajúc to dobré,
objavím ďalšiu priepasť.
Slzy majú slanšiu chuť a ja...
Viac nevidím svoj obraz v zrkadle.
Úplne zmenená a stratená.
Sama uprostred nahej ničoty.
Len malé nádeje letia povetrím.
Čo pred cieľom vždy zaniknú.
Ranená vlastným správaním.
Okúzlená čarom tvojich očí.
Ošatená bezcennosťou a strachom.
V záchvate plaču, číra spomienka.
Podaj mi mapu, nech sa vrátim!
Kým obesím svoju lásku v sebe.
Podaj mi ruku, nech vstanem!
Kým budem nenávratne preč.
Volaj ma po mene, nech viem kto som!
Jediným slovom ma môžeš opäť zabiť.
Prechádzkou po okraji útesu,
snažím sa o trochu pozornosti.
Dávno viem, že nie som úžasná.
Viem, že nebudem tou dokonalou.
Zranená skokom zo závratnej výšky.
Kde som? Kto som? Neviem.
Zrútil si mi svet.
Dátum vloženia 22. 3. 2007 22:28Susu
Čierne črepy bielej duše
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2239
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DarkOne
uz podla nazvu som vedel, ze je zle. pouzivas silne slova ako dusa, laska, strach,... je ich tam privela a stracaju svoj vyznam. nakoniec to vyznieva ako spoved. nemas tam skoro ziadne obrazy, je to prilis priame.
23. 3. 2007 12:21