Basnicky.sk

Stojím tu, cudzinec, sám, za sebou spúšť a pred sebou tmu mám.......
Predomnou tma, za mnou nič len holá pláň, a ja pod stromom osudu a života.... Hľadím do tvárí ľudí, čo okolo mihnúť sa zbadám... Vo víre farieb tancujem na začiatku noci, čo východom slnka na jasne tmavú oblohu sa začína...... Vo víre farieb sna i skutočnosti, smejem sa slzami slasti i bolesti..... Smejem sa slzami, čo po dopade na tú zem vypália mnoho rán, smejem sa slzami, čo zúrodnia šíru pláň.....Potok sĺz pod nohami tečie, stráca sa v diaľ.... A tam, deti radostne smejúce sa i hrajúc, špliechajú sa v tom potoku... na kraji potoka tráva zelená? A v diaľkach sna farebnej skutočnosti lúka črtá v myšlienkach sa mi..... Steblá trávy, čo siahajú k nebesám.... Jemný vetrík poihráva sa s nimi... Chvenie srdca.... Silnie každým krokom tej tajomnej bytosti, čo kráča lúkou.... Ku mne? Kráča.... s úsmevom na perách prediera sa cez zábrany.....ja som ich postavil .... Farby začali sa krútiť šialenou rýchlosťou zhasínajúcej hviezdy, akou je môj sen.... Sedí oproti mne....Sedím oproti tej bytosti... Sedím?.... Ako?..... Mohlo sa to stať?...... „Sú to sny!“ počujem odpoveď, snáď.... Odpoveď? Kto to hovorí, kto odvahu má prehovoriť v tomto svete? Ten tvor usmieva sa nad mojou zbabelosťou, nad mojím nepochopením.....Usmieva sa!
...Pomaly prebúdzam sa zo sna.......No bol to len sen? Nad hlavou slnko, ležím pod stromom, vedľa potok i hrajúce sa deti v diaľ..... BOL TO LEN SEN? BOL SOM TU SÁM?
... Na zemi vedľa leží kúsok farebného papiera.... „SÚ TO LEN SNY“ Stálo tam..... „LEN SNY SÚ TO, TO, ČOHO SI SA TAK STRAŠNE BÁL!“
..Prostý odkaz z môjho sna... Ležal v tráve, tak nevinne sa tváril....

Je aj toto len sen?