Basnicky.sk

Keď ti prebehne mráz na koniec rúk a späť,
vieš čo za tým sa skrýva.
V temnotách tvojej duše opäť ožívajú dávne spomienky,
z hlbín sa dvíha dávny strach, jatrí staré rany,
odfúkol milosrdný prach, čo prekryl tenké stehy.
Opäť si nútený dívať sa do tej starej tváre tak zvráskavenej časom,
Do tých očí o ktorých vieš že sa v nich skrýva smrť.
Prišiel si po teba, čas vypršal!
Čas splatiť dlh, vrátiť to, čo si si požičal.
Najprv tvár, ktorú doteraz si nazýval vlastnou, jej miesto zaujme tá pravá,
ktorú doteraz si nazýval maskou.
Ďalej hlas. Ododnes budeš len nemým pútnikom.
Nemal si čo povedať s hlasom, lepším budeš bez neho – človekom?
Tvoja duša, čo ako pestovanou mohla byť, len zdrapom vo vetre večnosti,
Čierna je, čierna ako perie vtákov na pozadí nočnej oblohy,
Na pozadí dní spájajúcich sa s časom.
Minulosť ti je bližšia, cítiš, že vtedy si žil., žil skutočný – život?
Vieš,že život, ktorý ti bol daný je mŕtvy.
Umrel si už dávno.
Bolo to vtedy keď vzdal si sa sám seba?
Bolo to vtedy, keď zriecť donútili ťa vlastného sa mena?
Bolo to vtedy keď na pozadí tvojich rozhodnutí umierali mnohí?
Bolelo to tak aj vtedy, alebo to len teraz – zrazu – to tak bolí?
Delíš sa o dušu s tvorom.
V jednom tele dve duše. Jedna tvoja, a tá druhá, záhadná a tajomná,
Nepoznáš ju, nevieš, kto zaňou sa skrýva,
hoci žiť jeden bez druhého bolo vám odopreté.
Snáď len keď hľadíš do zrkadla matný záblesk v tvojich očiach ti niečo napovie.
A vo chvýľach, keď už cítiš, že sa musíš poddať,
Sila akoby zvieracia sa v tebe začne dvíhať, musí z tela von,
Triaška prebieha celým tvojím telom,
A ty vieš, že to je on! On!
Tá tajomná tvár, tvoja súčasť, tvoje JA!
Postaví ťa na nohy, oči temné upiera na nepriateľov tvár,
Bojuje, urobí všetko, len nikdy neprehrať!
A keď sa vyčerpá, ty sa zrazu nájdeš sám,
Špinavý, znavený po boji, nositeľ nových rán,
Čistíš sa slzami, UTEKAJ!
AJ TAK SA NESCHOVÁŠ!