Basnicky.sk

ďalšia depka na mňa ide ..neviem čo s ňou
preto chytám blok mojou uplakanou rukou.
prečo ma ťahá vlastne môj blok?
ja som ho odložila, že už nepíšem, lebo veľakrát ma donútil urobiť veľký krok.
dosť často ma napadalo, že urobím v mojom živote fenomenálny skok.
lenže vždy ma niekto ovplyvnil a zasa som začala padať smerom ku dnu.
nikoho som nepočúvala, lebo podľa mňa mi robili všetci len nepotrebného sudcu.
nevšímala som si ako to pôsobí na okolie a mojich priateľov,
len som čakala na ich pochopenie len, bez výsledkov.
takže nič iné mi neostáva len otvoriť môj blok
a vyspovedať sa prakticky samej sebe a pridať to do mojich smutných spomienok.
no keď ho otvorím stále vidím uplakane strany počarbané kravinami
otváram blok a vidím tie časy a tých, čo ma sklamali.
na každej strane sú stopy po slzách, ktoré utekali z mojich spomienok a očí
prečo vždy ten ktorému verím sa mi chrbtom otočí?
ako tak listujem v mojich predstavách, spomienkach a nakoniec aj láskach
cítim, že čím ďalej sa celá len strácam a utápam v týchto trápeniach
môj ďalší problém mi hovorí: každý nie je taký, ako vyzerá
ale určite sa nájde taký človek ako ja, čo stále pred problémami neuteká!
síce zisťujem znova o ľuďoch okolo seba, že sú vlastne úplne niekto iný na koho sa hrali
nuž svet je plný tých, čo ma klamú a tých, čo ma sklamali,
no ale je tiež plný ľudí, ktorým verím a ktorých nadovšetko ľúbim
vždy mi pomôžu, aj keď ich o to vôbec neprosím.
oni mi vždy dajú dole ružové okuliare, aj keď je už mnoho krát neskoro
aj keď už je neskoro vždy to je ale lepšie ako moc priskoro.
to je ale jedno kedy, lebo zbadám kto pri mne stále stojí, aj keď povie iba jedno slovo.
potom konečne vidím ako vyzerá ozajstné priateľstvo.


ja ten blok zatváram síce s plačom a s obnovenými ranami v srdci..
ale moje srdce ucelujú nové spomienky a zážitky s ľuďmi ktorí sú mi moc blízky...
ľudia moc vás mám rada úplne z celého srdiečka: smejko, lufinka, funi..
vám som vďačná za veľa vecí!.......patria do mojich spomienok aj iní ľudia...ale títo sú TÍ NAj..:)