Basnicky.sk

Sedím v škole,premýšlam nad sebou,
nad svojím osudom,
nad tým, čo ma ťaží,
prečo mi spomienka na teba stále v hlave leží?
Akoby to bolo včera,
čo sme sa zoznámili,
a naše oči sa od vtedy šťastím rozžiarili..
Dnes už viem,
že ma k tebe priťahuje cit,
ktorý si vážim,
viem, že to nieje chvíľkové pobláznenie
a že i keď to tak teraz možno neznie,
chcela by som ťi zasa "ano" povedať,
ale v hlave mám len "nie,nie NIE".
Verila som ti
a úprimnosť nás spájala,
náš vzťah však teraz,
akoby na márne kúsky pokrájala,
a ja dnes hľadím na teba,
zdá sa mi, že steba zmizlo to,
čo som ľúbila,
si ako kôrka bez chleba
ako anjel bez neba...
asi mi nerozumieš..
"čo tu tá rieši" ?! - si povieš,
Ale ver, že tú možno teraz bezcitnú,
to trápi!!!
Mám dôvod na to, čo robím,
teraz sa k tebe a ku vzťahu,
ktorý mi bol všetkým postavím
už inak.
Nebudem plakávať,
tvrdiť,
že život nieje prečo viesť,
ja nevravím ,že ma spomienky
nebudú k tebe niesť...,
ale už sa nechcem trápiť,
to šťastie ti už neviem slúbiť,
sľub som dala,
a neurobila som to,
čo som mala..
no priznajme si na rovinu -
NEMAM NA TO SAMA VINU!!!!
Lebo ak majú byť vo vzťahu tri osobi,
moje srdce to nahlobí,
je plné zlobi,
a už niesi moje hobbi,
NIE!
Veď vo VZŤAHU neplatí,
že vyhrávajú snobi.
Preto sa nesnažím viesť vojnu -
predom prehranú.
Dám tebe a tvojmu srdcu voľnosť,
Povedala som si "už dosť".
Nieje to s mojej strany cnosť,
ani ma už neťaží myšlienka,
že zlosť bola príčina,
ktorá nás rozdelila.
Budeš mi chýbať,
viem aj to,
že v mojom srdci budeš ešte dlho bývať,
že budem o tebe snívať,
že mi ťa tu všetko bude pripomínať.
A napriek tomu sa ťa dnes dobrovoľne vzdávam!
V mori samoty len ja plávam..
a ak raz príde deň
a ja budem vedieť,
že ma už neťažíš,
vtedy si zapnem pieseň,
ktorá mi pripomína-
tú hnusnú jeseň
..a usmejem sa a poviem si,
že som to dokázala!..

Naučíme sa bez seba žiť!!!
A slová typu, že to oľutujem
vyvierajú s tvojej ľutosťi,
kde ti je ľúto seba samého,
považovala som ťa
za chlapčeka malého,
ale myslím,
že do stáleho vzťahu,
už nepatríme my dvaja - spolu.
Je koniec aj keď ťa stále chcem,
už za tebou prísť nemôžem,
ten strach s obáv, že smútok,
ktorý mi spôsobíš-
neprežijem!!!
tá bolesť keď cítim, že niesom jediná!
Tak v týchto slovách nájdi sa
a povedz:
"Veď to nieje len jej vina"!
Isto chápeš,
čo týmto chcem povedať,
tak skús svojim myšlienkam,
na istý čas volnosť dať.
A úprimňe potom súdiť,
či malo zmysel tento vzťah
ďalej živiť...
Možno mi raz s iróniou povieš-
"nechala si mňa aj moje srdce zomrieť"
vtedy ma to zamrzí a pri pomyslení na
náš vzťah zamrazí myšlienka,
že toto všetko,
bola iba moja domnienka!!
Že bola chyba,
že som teba-svoju lásku
od seba odohnala,
a že som nám znovu šancu nedala!
ALE dnes vidím to tak,
že musíme ísť každý sám!
Ty už niesi môj chrám
a ja tvojim dievčatkom niesom - tak nepros!!!
Už som sa rozhodla a verím,
že svoje city spoznáš
a raz mi ruku podáš a povieš :
"ďakujem "