rozkvitol kvietok nehou pohnojený
náručou ženy silne uchopený
lupeňov kopa, červených sŕdc
po plači ani stopa, horkých slz
živiny zdola menej prúdili
no kvetu vôbec nechybili
ten pocit ešte kvietok nezažil
nezabudnuteľné chvíle s ňou prežil
zovretie však zavčas povolilo
by kvietku život neškrtilo?
hojnosťou listy preplnené
iné vnímanie sveta zaručené
ta láska sa drogou stala
keď nebol s ňou strašne chýbala
kvietok láskou oslepený
no však platonickou obdarený
nevedel uveriť slovám tým
že už nie sú spolu team
musí sa zmieriť s realitou
puškou, nožom a či dýkou
zhasiť oheň čistej lásky
nie ískaním pomedzi vlásky
odhodlal sa smelý kvietok
Že zaháji prudký útok
No keď zbadal jej modré očká
zmäklo srdce, ešte počká
láska moja, no čo chceš tu som
a ona s iným kaktusom
v jeho srdci chrastie teraz rastie
a preto si píšem básne
Dátum vloženia 14. 3. 2007 17:37nostalgi
Žena a kvet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2568
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti