Basnicky.sk

Ani neviem ako, ale stalo sa. Aj ja som sa zaľúbila. Bolo to prvýkrát v mojom živote. Bola som deviatačka, tak ako aj on. Ibaže on chodil do vedľajšej triedy. Poznala som ho už od prvého ročníka, ale až teraz, v deviatke som si ho začala viac všímať.
Všetko to začalo tým, že som mu asi v lete napísala len tak na pokec, že ho poznám...Potom prišla škola a ja som úplne zabudla na to, že som si s ním niekedy písala. Niekedy v októbri som mu znova napísala, že ho poznám z videnia, že zo školy. Keďže netušil kto som, chcel, aby keď ho niekedy stretnem na chodbe, aby som mu dala nejaké znamenie, že som to ja. No ja som to radšej nechala tak.
Pred Vianocami bola na škole jedna akcia, kde chalani z jeho triedy hrali zápas a my, dievčatá, sme ich povzbudzovali...po zápase som mu normálne do očí povedala, že je super. Ale to bolo povedané skôr tak zo srandy, pretože vtedy som do neho ešte nebola zaľúbená. On sa vtedy len milo usmial. Potom prišli prázdniny a to som sa mu už odvážila napísať, že či už vie kto som. Povedal, že áno. No a tak sme si celé prázdniny v pohode písali o všetkom možnom....
No potom prišla znova škola. Tak prvý mesiac sme si normálne zdravili a usmievali sa na seba. Potom sme však s kamoškami urobili niečo, čo jeho a jeho kamošov dooosť naštvalo a urazilo. No a odvtedy to začal byť úplny opak. On sám mi na pokec napísal, že sme to už prehnali a pokazili tak niečo, z čoho mohlo dačo byť....
Prišlo mi to veľmi ľúto....a jediné čo som vtedy chcela, bolo zabiť sa, alebo aspoň vrátit čas....
V škole to bolo hrozné.....vždy keď som ho videla, mala som chuť plakať...lebo vtedy som už vedela, že ku nemu niečo cítim....začala som sa mu tak vyhýbyť a hoci pomaličky, ale nejako som neho už pomaly zabúdala...teda aspoň som sa robila, že to tak je!
Celé nasledujúce tri mesiace sa nič nedialo...ja som bola smutná a na ňom som tiež videla, že nie je taký ako pred tým.
A prišiel výlet. Výlet, na ktorý išla naša trieda s jeho triedou....a nastal problém...spoločný výlet....on a ja! Ups..
Začalo to doosť divne...v autobuse si so mnou a s mojimi kamoškami začínali jeho kamoši, teda spolužiaci...mali sme z toho srandu a aspoň som sa tak nemusela sústrediť na neho-Tomáša.
Tomáš nebol taký ako jeho niektorí spolužiaci....bol úplne v pohode, s každým sa kamošil a čo bolo najlepšie nebol veľkým namysleným frajerom...
Keď sme prišli na hotel, izbu s kamoškami sme mali presne oproti nemu....ako naschvál...typcké...
Prvé dva dni sme strávili iba pri bazéne a na pláži a zabávali sme sa s jeho spolužiakmi...jeho som si snažila nevšímať, čo bolo dosť ťažké keďže všade kde sme boli my, bol aj on! Aspoň som sa robila, že mi je dosť ukradnutý.
Na tretí deň večer sme sa s kamoškou išli prejsť na pláž ku moru....Keď kamoška uvidela, že na pláži úplne sám sedí Tomáš, povedala, že teraz mám jedinú šancu to napraviť...
Najprv som nechcela, no nakoniec som na to pristúpila a nenápadne som prišla k nemu...iba som is sadla a obidvaja sme boli ticho a počúvali sme nádherné šumenie mora a vetra...
Zrazu som počula ten jeho nádherný hlas ako hovorí:"Vietor je ako láska. Nevidíš ju, ale cítiš..."
"A čo cítiš ty?"skúsila som nadviazať nejakú komunikáciu...
"Hmmm...to keby som vedel...pravdepodobne cítim niečo, čo opísať ani neviem...pretože je to také krásne a zároveň bolestivé..."
"Ach....láska....to poznám."
"Áno?A poznáš aj niečo také ako neopätovana láska?"
"No veď presne to!"
A tak sme sa začali rozprávať o láske a o takých všelijakých veciach.....a to čo bolo ani nespomenul....možno to bere tak, že, čo bolo bolo, je to minulosť a teraz je šanca začať odznova. Super som sa s ním porozprávala....náš rozhovor sa niesol skôr v tom smutnom okruhu, ale padli aj slová, nad ktorými sa Tomáš po dlhom čase pousmial. Odprevadil ma do mojej izby a zaželal mi dobrú noc.Ráno sa správal akoby nič. Iba mi pozdravil, ale ináč nič. Večer som znova išla na pláž, či tam nebude. Nebol! Vtedy som si ešte tak s nádejou povedala, že možnože sa mu dnes nechce, alebo nemá čas. To isté sa zopakovalo aj na druhý deň. Správal sa, že ma nepozná a večer tam nebol. Vtedy som sa už nedržala a rozplakala som sa. Prechádzala som sa po pláži, rozmýšľala, prečo sa so mnou život takto zahráva a plakala....zrazu ma niekto zo za zadu chytil so slovami:
"Neplač...ty si nezaslúžiš vyroniť ani jednu slzu pre takého ako som ja...."
Keď som sa otočila, predo mnou stál Tomáš a v očiach mal slzy.
"Ľúbim ťa. Ty si tá moja "neopätovaná láska"..."povedal a v jeho očiach som videla, že to naozaj myslí úprimne a vážne. Rýchlo mi začalo búšiť srdce, nevedela som, čo sa deje a na jediné čo som sa zmohla, bolo silné objatie a slzy. Odvtedy spolu chodíme...nikdy na to nezabudnem....
Potom sme si aj všetko vysvetlili...povedal mi, že je do mňa zaľúbený už skoro pol roka (čiže od Vianoc a od tej akcie), ale že radšej sa rozhodol skrývať svoje city, lebo si myslel, že ja som zaľúbená do jeho kamoša. Lebo že vraj, ten jeho kamoš-Paťo, ma chcel využiť a aj s ostatnými sa staviť, že ma dokonca výletu zbalí...myslel si totiž, že ho chcem a že vraj to každému rozkrikoval, teda chalanom v ich triede...
Tomáš mi povedal, že tomu, že chcem Paťa, aj sčasti veril a preto sa snažil zmieriť s tým, že ma nikdy mať nebude.
Ale vtedy, čo som večer na pláži prišla ku nemu, že ho to len povzbudilo a našiel v sebe odvahu, priznať sa, čo ku mne cíti. A som rada, že to tak urobil.Lebo ja by som ten prvý krok asi nikdy neurobila. Celý večer sme sedeli na piesku, v jeho náruči som sa cítila bezpečne a príjemne. Rozprávali sme sa, smiali a padol aj prvý bozk. Bolo to nádherné....dokonca mi povedal, že to, čo sme im vtedy urobili, mi už dávno odpustil, lebo už vtedy ma, že vraj ľúbil...Bola som šťastná. Splnilo sa mi moje želanie! Mala som chlapca svojich snov! Na izbu sme prišli neskoro, asi o druhej v noci, no našťastie nás nepristihla žiadna učiteľka...
Ďalši-posledný deň na výlete, sa hneď všetci dozvedeli, že chodím s Tomášom...pretože my, sa svoje city nebojíme prejavovať ani na verejnosti...každý sa tešil spolu s nami...až na Paťa, ktorý bol prekvapený, že čo sa to deje...
Odvtedy sme spolu a trvá nám to dodnes...čiže už nejaký ten rok :))
A zatiaľ našu lásku nikto a nič nezničil...pretože naša láska je silná a úprimná a my dvaja si ju budeme chrániť a pestovať do krásy....Ľúúúbim ťa Tomáš!!!! :))