Basnicky.sk

Kopa prachu, stará miestnosť, tma...
Z tej izby strach napáda ma.
V jednom kute sedí osoba záhadná,
čosi mi šepká, je tým dosť tajomná.

Podídem blžšie k nej...
k tej postave temnej.
Ruky od strachu trasú sa mi,
no viem že nikto iný tam nemôže byť s nami.

Tak teda spastím, spýtam sa jej:
či môžem poznať meno tej osoby neznámej...
"Volám sa LÁSKA a zakliata som tu,
ľudia si ma už nevážia, nepoznajú moju podstatu.

Čakám tu už dlho na ten deň,
keď sa pre nich stanem opäť vysnívaný sen.
Ľudia už nie sú to, čo bývali,
keď sa so mnou stále nežne hrávali."

Keď som ju počula, chcela som jej pomôcť,
neviem však ako...Ako to sama budem mocť???
Zostáva mi len dúfať, že svet sa zmení
a lásku v šťastie opäť premení...;o)