Basnicky.sk

„Najväčším bohatstvom človeka sú ľudské vzťahy.“ . Stavím sa však, že v tomto období – v modernej dobe a počas Vianoc – by to Exupéry nepovedal. Nemal by to totiž podľa čoho usúdiť. Vždy som sa tešil na Vianoce. Na to, že napečiem dobroty, že vyberieme a ozdobíme stromček, že pokupujem s láskou darčeky, že sa postretávam s rodinkou, pokreslím do snehu anjelov... A teraz? Všetky sny sa mi rozpustili. Ako tých pár snehových vločiek, čo popadali v novembri.

Od októbra do mňa všetky obchodíky, markety, supermarkety, hypermarkety a neviem ešte kto všetko tlačia koledy, darčekové balenia, super-ceny darčekov, predmety obalené mašľami... Z každého kúta predajní na mňa pozerá sob, pred očami mi elektronický Mikuláš máva roľničkami a „spieva“ plechové koledy, svetielka v obchodoch mi bránia poriadne sa poobzerať po super-hyper-lacnom tovare. Ľudia pri vchodoch, pri tovaroch, pri pokladniach a este aj pri košíkoch sa hádajú, kričia na seba - aby prehlušili všadeprítomné koledy a ťahavé melódie obchodov. Ich nadávanie a urážanie krásne hrá v jednej melódií so všetkými týmito presladenými tónmi, a dokonca je aj sprevádzaný dupotom čižiem, štrganím mincí, šuštaním bankoviek... Ach, no, harmónia. Sviatky pokoja. Vianoce.
Už ani pri televízií nemôžem odpočívať, hociaký program zapnem, o pätnásť minút už opäť rovnaké divadlo, ako všade – koledy, super ceny, najštedrejší, najpríjemnejší, najlepší. Najlepšia a najpríjemnejšia vec je opäť TV radšej vypnúť.
Je smutné, ako ľudia zabúdajú na to, čo je dôležité. Že nie je podstatné mať pod stromčekom 35 darčekov, lebo minule ich bolo 34. Že nie je dôležité mať najväčšie a najdrahšie darčeky. Dôležité je byť spolu! A na to sa úplne zabúda. Vianoce majú byť krásnym sviatkom pre rodiny – všetci spolu, v pohode, v teple domova, pri vôni vareného vína a medovníčkov. Ale nie. Ľudia nie sú pokojní ani spokojní. Stále sa naháňajú, predháňajú, ponáhlajú a milión ďaľších „-ajú“. Iba utekajú vpred, nezastavujú sa, aby ich náhodou niekto nepredbehol a niečo super-hyper im nevyfúkol. Za vytúženým predmetom idú tvrdo, cez prekážky – cez ostatných ľudí... Neobzerajú sa – nevidia a nechcú vidieť tú spúsť, ktorú páchajú. Lebo v ušiach majú koledy a v očiach svetielka.

Vianoce majú byť o stretávaní sa s rodinou, o pokojných chvílach. No ľudia posledné dva mesiace len hrabú a vymýšľajú, oddýchnu si až pred štedrovečernou štedrou večerou. Ak nie až po rozbalení darčekov...
Najväčším bohatstvom človeka sú ľudské vzťahy. Áno. Vianoce by som prežil bez jediného darčeka. Darčekom mi je rodina, blízki ľudia a ich láska. To je dôležité. To je to hyper-super, čo potrebujeme. A ak „to“ máme, ak máme dobré ľudské vzťahy, nemusíme ich „nahradzovať“ darčekmi.