Basnicky.sk

Tvoj hlas znie mi ako šumenie vetra v korunách stromov.
Si ako ten najjemnejší, no najtvrdší zo všetkých kovov,
Si taký... Divý... Neskrotný a slobodný... Stále plný sily...
Svorka ide za tebou... Túžia po tom, aby s tebou vyli...

Nezávislý... Si pánom... Ich aj mojím... Okradol si ma!
Ukradol si to jediné, čo som mala... Ukradol si si mňa!
Moje srdce... Dušu... Mučí ma, ak nie si pri mne...
Je to ako v krásnom, no hrozivo mučivom sne...

Sledujem ťa zblízka, no predsa akoby si mi bol ďaleký...
Lesk tvojich krásnych očí ostane mi v mysli naveky...
Nemôžem na teba nemyslieť... Ani v tejto chvíli!
Nedovolíš mi zabudnúť. Nite osudu ma k tebe privili.

Doteraz som žila, no jediná vec k dokonalosti chýbala mi...
Chýbalo mi... Chýbalo mi to, čo mi môžeš dať len a len ty!
Pretože som sa zamilovala... Zacítila som ten pozemský cit...
Bolo to... Akoby som videla prvý a posledný mesačný svit...

Bol... A stále je taký žiarivý... Najkrajší zo všetkých...
Ty si môj dosiaľ neskrotený vlk... Posledný z prvých...
Osud mi nenapovie... Všetko je len na tebe... Tvoja vôľa...
Tvoj osud... Spätý s tým mojím... Ušetri ma prosím bôľa!

Dovoľ mi skrotiť si ťa!