Basnicky.sk

To je vražda, zdá sa!

Rovno do hrobu vsotená
potom, čo's ma odtiaľ zdvihol.
Som z toho chorá, zmätená;
klbko zablúdených citov.

To je vražda,
krv strieka aj cez steny rakvy.
Tá krv, ktorá prúdila mnou
cez tvoj dotyk každý.

Bolo to krásne, hoci len sen.
bola to mora, už je to preč.
Bola to vražda mojej lásky...

Vražda mojich citov, myšlienok;
predsa všade, kde bol koniec,
musel raz byť začiatok
a tým bola hlúpa nádej.

Najskôr si ma rozmaznal a vykŕmil,
potom pekne až do čierna uškvaril
na panvici trpkosti i hanby, potupy
a perníkovú chalúpku snov mi kruto vylúpil.

Tak nekončí rozprávka žiadna,
len tá moja.
Vražda je to, vražda, zdá sa!
Spravodlivosť volá...