Basnicky.sk

jedného dňa som si povedal
že zatvorím knihu rozprávok
a sladkých ilúzií
svoju minulosť som náhle zapredal...
---

otvoril som oči do skutočného sveta
a zaprášená kniha rozprávok ticho leží
ja sa pozerám z výšky na tých mravcov
každý človek kamsi bezcieľne beží...

dnes chodím medzi mravcami
už iba čakám, ktorý ma štipne
stal som sa jedným z nich
a vôbec mi to nepripadá vtipné.

rozprávky písali pre nádej v lepší koniec
teraz ľutujem, že som tú knihu stratil
chcel som byť jedným z nich, ale stal sa zo mňa osamelý mravec
beda mi, človek ma zašľapil

stihol som zbadať, ako sa preľakli
všetci bežali jedným smerom
potkli sa jeden o druhého – obrovská masa
a nakoniec sa zadusili vlastným telom...

čo z toho vyplýva, dumajte sami
už nikdy však neporovnajte ľudí s mravcami
ľudia zabijú princíp a mravce ľudí
zničím každý život, čo opováži sa zrodiť

mravce sú slabé, preto sú spolu
a my si myslíme, že sme silní
a keď povieme „tak máte smolu...“
nevieme, že tú smolu máme iba my
...a kto si to nemyslí, tak klobúk dolu...

pravdepodobne našiel moju knihu rozprávok
plnú sladkých ilúzií
vďačí jej, že neuvidí čo bude o rok
chvíľu je šťastný, že zatiaľ je živý

---
doplatil som za otvorené oči
opäť raz túžim po mojej knihe
bohužiaľ, všade kam vkročím
nespatrím viac naivné nádeje...